Vyskúšali ste vo vašich študentských časoch nejaké brigády? Aké najzaujímavejšie práce ste vykonávali? Čo ste si kúpili z prvej výplaty?
Ako študent 1. ročníka strednej školy som bol vedúci brigády na ŠM Parížovce (okr. Liptovský Mikuláš). Potom som pracoval štyri roky v štábe vysokoškolských brigád až do skončenia mojich študentských čias. peniaze, ktoré som zarobil som použil na štúdium - internát, knihy, kultúru atď. Tým som odbremenil rodičov, ktorí nemohli až tak veľmi prispievať na moje štúdium.
Čo hovoríte na veľkú nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku? Akú veľkú prioritu by mala mať v spoločnosti otázka riešenia nezamestnanosti mladých?
Otázka riešenia nezamestnanosti by mala mať u nás najvyššiu prioritu. A to všeobecne, nielen v prípade nezamestnanosti mladých. Ak je práce málo, tak sa o ňu treba podeliť. Som presvedčený, že zníženie 8-hodinového pracovného času na 6-hodinový by rozhodne pomohlo. U nás to zaviedli v US Steel Košice a chcú to vyskúšať aj v bratislavskom Volswagene. Tri 8-hodinové zmeny nahradili štyrmi 6 hodinovými, čím zvýšili produktivitu, pomohli znížiť nezamestnanosť a štát dokonca získa viac na daniach a odvodoch.
Mladým absolventom by mohli pomôcť napríklad verejnoprospešné podniky, ktoré by poskytovali služby verejnému sektoru, chudobným a pod. Absolventi stredných a vysokých škôl by mohli v týchto podnikoch mohli získavať potrebnú prax. Právnici by mohli pod vedením starších skúsených kolegov získavať prax zo súdnych sporov, účtovníci z poskytovania účtovníckych služieb pre verejný sektor a podobne. Isto, celý problém by to nevyriešilo, ale určite by to veľmi pomohlo.
Aké impulzy potrebuje trh práce, aby sa naštartovala zamestnanosť?
Flexibilitu pracovnoprávnej úpravy, zjednodušenie daňovej sústavy (napr. zrušením odvodov a ich zlúčením s daňou s príjmu), zabezpečenie vynútiteľnosti práva (napr. aj zavedením obchodnoprávnych arbitráží), skutočné zrovnoprávnenie malých a stredných podnikateľov s veľkopodnikateľmi.
Akú legislatívu by ste ako prezident podporili pre zníženie nezamestnanosti mladých?
Máte asi na mysli právnu úpravu. Odpoveď je už naznačená vyššie. Rozhodne potrebujeme právnu úpravu, ktorá pomôže vytvoriť podmienky na naštartovanie zamestnanosti.
Aký máte názor na súčasný legislatívny vzťah zamestnanec – brigádnik?
Prílišná snaha chrániť zamestnanca býva často kontraproduktívna. Ani ten najlepšie formulovaný zákon nedokáže zabezpečiť žiadaný účinok, pokiaľ jeho dodržiavanie nie je reálne vynútiteľné. Takže by som kládol dôraz na reálnu vynútiteľnosť pracovnoprávnych záväzkov – dnes je to dosť biedne.
Ako by ste 3 vetami ako prezident presvedčili mladého študenta/brigádnika, že platiť dane a odvody sa oplatí a že tieto prostriedky sú efektívne použité na služby pre občana?
Tu chcete odo mňa návod na riešenie kvadratúry kruhu. To je „problém anglického trávnika“. Anglický trávnik je vtedy anglickým trávnikom, ak sa strihá každý piatok – ale tristo rokov. Prešli sme búrlivým vývojom, ktorý nepriniesol len samé pozitíva. Tretí pilier môjho volebného programu je zameraný na kultiváciu štátu. Je tu čo naprávať, a ak sa mladí ľudia nepridajú a nezapoja do tohto procesu, tak sa o pár rokov ani nebudú môcť sťažovať, že život na Slovensku nie je taký, ako by si želali.
S odstupom času, myslíte si, že zavedenie odvodov z dohôd bolo správnym riešením?
Myslím si, že odvody treba zrušiť a zahrnúť ich do dane z príjmu. Koniec koncov všetko, čo musíme platiť na základe zákona je v skutočnosti daňou. Bolo by to jednoduchšie, ušetrilo by to čas a námahu. Štát, resp. jeho orgány by sa ale mali naučiť nemrhať verejné prostriedky.
Vetovali by ste taký zákon, ktorý v minulosti zaviedol vyššie odvody z dohôd?
Áno.
Boli ste niekedy v situácii keď ste museli pracovať bez zmluvy načierno?
Nie, nikdy.
Stalo sa vám, že ste nedostali svoju výplatu, alebo vám nebola vyplatená načas?
Zatiaľ nie, viem sa však vžiť do situácie ľudí, ktorých to postihlo. Proti takýmto zamestnávateľom je potrebne postupovať nekompromisne. Tu štát zlyháva.
Čím by ste ako prezident motivovali mladých, ktorí dlhodobo brigádujú v zahraničí, aby sa vrátili domov?
Slovo „vlasť“ sa úmyselne a plánovite mladým veľkoplošnou a dobre platenou propagandou znechucuje. Napriek tomu by si mali uvedomiť, že tento, podľa mňa veľmi krásny kúsok zeme, nie je len ich najprirodzenejšie miesto pre život, ale aj pre život ich budúcich detí. Preto by aj oni mali mať pocit, že treba tomu pomôcť, aspoň trochu, podľa schopností a energie každého. Veď nemusí byť každý Herkules. A úloha politikov, a teda aj prezidenta, je vytvárať pre to rámec, pre akúkoľvek prácu na povznesenie vlastné a svojho okolia. Je tu čo naprávať, a ak sa mladí ľudia nepridajú a nezapoja do tohto procesu, tak sa o pár rokov ani nebudú môcť sťažovať, že život na Slovensku nie je taký, ako by si želali. Ak zostanú v zahraničí, tak doma nič nezmenia.
Ako som už uviedol, tretí pilier môjho volebného programu je zameraný na kultiváciu štátu. Je tu čo naprávať, a ak sa mladí ľudia nepridajú a nezapoja do tohto procesu, tak sa o pár rokov ani nebudú môcť sťažovať, že život na Slovensku nie je taký, ako by si želali. Ak zostanú v zahraničí, tak doma nič nezmenia.
Zamestnávatelia sa stále viac sťažujú na systém školstva, ktorý produkuje mladých ľudí neuplatniteľných na trhu práce. Aké by malo byť riešenie tejto situácie?
Naše VŠ až na výnimky sú žiaľ v ostatných rokoch nie na žiadúcej úrovni a z toho pramení aj Vaša správna otázka. Je nutná skutočná nielen verbálne proklamovaná „reforma“. Jednoznačne posilniť a to najmä finančne VŠ technického a prírodovedného zamerania spolupracovať s príslušnými podnikmi (štipendiá, prax atď.)
Toto sa s nami ťahá ešte od „novembrovej inscenácie“, keď veľa eštebákov a politrukov zistilo, že normálnou prácou, napríklad aj vedeckou, by sa neuživilo a preto si so svojimi spriaznenými politikmi z rovnakého cesta navymýšľali najrôznejšie „vysoké školy“, aby mali zaistený príjem, aj keď chudáci študenti z toho nebudú mať pre život nič. Veď koho to zaujíma? Hlavné je predsa dobre si žiť zo štátnych peniažkov. Tu treba položiť základy vysokého školstva úplne odznova, a začať hoci aj porovnávaním čísel s vyspelou Európou a následným redukovaním stavu vysokých škôl na taký počet, ktorý je užitočný tak pre slovenskú vedu ako aj pre prax.
Akú motivačnú radu by ste dali mladým ako prezidentský kandidát, aby uspeli na trhu práce?
Vrátim sa k svojmu programu a k trojgeneračnému logu svojej kampane. Tá rada je veľmi jednoduchá: všetko čo robíte, robíte pre to, aby ste rodičom aspoň trochu vrátili ich starostlivosť, potom pre svoju realizáciu a svoj pokojný domov, v ktorom raz určite nebudú chýbať ani vaše deti. Práca posväcuje váš každý deň, už je najvyšší čas zabudnúť na marxistov a rovnako aj na prorokov konzumu, ktorí učia prácou opovrhovať.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva druh vysokej školy, ktorý by sa mal voliť a k tomu pridať aj štúdium jazykov a to najmä angličtiny, nemčinu a vrelo odporúčam ruštinu a čínštinu.
