 | Moja známa mi raz dohodila príležitostnú brigádu - mala som chodiť upratovať pravidelne dom jednej zámožnejšej rodine. Pomerne veľký, jednoposchodový, moderne zariadený. |
Na bielej kuchynskej linke nechcela mať pani domu ani jednu "capku" od vody, či nebodaj odtlačky prstov. Takticky som prehltla poznámku o totálnej nepraktickosti daného lesklého svetlého povrchu a s úsmevom prikyvovala na všetky pracovné pokyny, ktoré mi vravela.
Ak niečo nebudem vedieť, vraj mám povedať, ona mi to spíše. Babe predo mnou vraj písala ešte aj koľko saponátu treba dať do vody na zmytie podlahy, či to, že po použití treba handru oprať, vyžmýkať a nechať vysušiť. Pri historkách, čo mi povedala som sa čudovala, ako mohla niekoho takého vôbec vpustiť do domu.
Pani domu odišla a nechala ma rovno upratovať. V prázdnom byte si púšťam hudbu na mobile na plné pecky, aby to prehlušilo aj vysávač. Tanečným krokom postupujem z izby do izby, veselo si spievam, všetko v pohode. Za dve hodky som takmer na konci môjho upratovania, už len tú linku. S ťažkým povzdychom sa do toho púšťam, nahlas si spievam a pritom ako sa otočím, takmer dostanem infarkt!
S úšrknom na mňa hľadí chalan z fotiek, ktoré som pred chvíľou utierala od prachu. Hups, asi sa vrátil z tréningu skôr. Celá červená vypínam hudbu a so slabým "Už končím" doutieram linku, rýchlosťou svetla si balím veci a odchádzam ...
