Šport je blízky asi všetkým mladým chalanom. Bolo to aj u vás tak?
Určite áno. Športujem odmalička. Začalo to hokejom na ulici na bránky od vajec a neskôr prešlo do aktívnej roviny, keďže som až po vysokú školu aktívne hral volejbal.
Nie všetci sa však chcú stať športovými komentátormi. Kedy prišiel ten okamih, keď ste si povedali, že ním chcete byť?
V 7. ročníku základnej školy, som mal viac-menej jasno v tom, že sa chcem živiť športom a chcem byť na obrazovke. Tak som zašiel za riaditeľom školy, ktorého som sa opýtal aké školy musím mať na tento job. Jeho odpovede som sa držal:) Až čas ukázal, že živiť sa len týmto je v našich podmienkach nemožné a že škola je síce fajn ale dvere vám neotvára.
Zarábali ste si aj na brigádach, ktoré mali od moderátora a komentátora ďaleko? Napríklad tradičné roznášanie letákov, či brigáda v nejakom fast-foode popri štúdiu?
Ja som zarábal už od strednej školy na rôznych brigádach - kopal som jamy na osvetlenie vo veľkom pivovare, pracoval som v pekárňach, po nociach som vyskladňoval v obrovskom smrade kurence v hydinárňach a to za podmienok, pre ktoré by dnes študent ani nevstal z postele. V 15tich som začal písať do novín a od brigád manuálnych som postupne prešiel k písaciemu stroju.
Máte nejaké vtipné zážitky z týchto čias? Spomeniete si napríklad na čo ste minuli svoj úplne prvý zárobok? :)
Rád na brigády spomínam, lebo tam si mladý človek uvedomil, že peniaze majú hodnotu a že si ich má vážiť. Raz som zaspal na aviu, ktorá nás o druhej ráno viezla do hydinární a keď som vstal o 4ej, neostalo mi nič iné len sadnúť na bicykel a makať takých 15 kilometrov a rýchlo sa začleniť do procesu...Povedzte kto by to dnes robil za 20 korún na hodinu...Prvý brigádový zárobok som tuším minul na nejakú retiazku, keďže som bol teenager a vtedy striebro letelo:)
Vyštudovali ste žurnalistiku. Bola to práve vysoká škola, ktorá vám pomohla získať prácu moderátora?
To neviem, myslím si však že čiastočne áno lebo už v prvom ročníku som ako študent vyhral jeden malý konkurz v Rádiu Ragtime a potom to ide ľahšie. principiálne si ale myslím, že škola hlavne v tom čase (kedy sa nedalo nič podobné študovať nikde inde na Slovensku) mala obrovský kredit a dávala vám hlavne sebavedomie...K tomu že som sa stal moderátorom v širšom slova zmysle neskôr prispela aj zhoda okolností. Ale život je o tom, že raz dostanete šancu a buď ste na ňu pripravený a chopíte sa jej alebo ostávate v priemere a rozmýšľate nad tým kedy príde ďalšia...
Hľadali ste ponuky, zúčastňovali sa konkurzov?
Nechodil som na konkurzy lebo som nikdy nikde žiadne nevidel...Ja som bol ten, ktorý prišiel a opýtal sa...Zažil som veľa odmietnutí, ale práve takto som sa dostal napríklad do Fun radia. Na druhej strane som bol na pár konkurzoch, vďaka ktorým som robil napr. OH Salt Lake City 2002 ako moderátor štúdii, alebo som sa takto dostal do skvelej partie ľudí v kanáli Sport1 v Prahe ako vysokoškolák atď. atď...Je pravda že som ich pár aj prehral a to v programoch, ktoré by som veľmi chcel moderovať ale človek nemá byť nenažratý a treba sa tešiť aj z toho čo je a byť za to vďačný.
Trvalo vám dlho, kým ste našli prácu, ktorú ste hľadali?
Ťažká otázka...nesporne som spokojný, no veľký sen stále mám a verím, že sa naplní. Som jeden z tých, ktorí robia to čo ich baví a robím všetko preto aby to so mnou bavilo aj tých, pre ktorých to robím.
Aký by podľa vás mal byť človek, ktorého cieľom je stať sa moderátorom? Je podľa vás potrebná aj istá dávka talentu či šťastia?
Určite áno...Talent spočíva vo výrečnosti, v schopnosti bleskovo reagovať, vedieť improvizovať. Dôležitá je chuť začínať zdola a prejsť celú cestu lebo v opačnom prípade to nemusí mať dlhé trvanie. No a šťastie je možno potom tých zvyšných 30% k úspechu, bez ktorých budete definitívne úspešný ale k spokojnosti vám niečo chýba. Je to ako keď športovec vyhrá v hokeji zlato na MS, Stanley cup ale Olympiádu nie, alebo keď sa futbalista preslávi na klubovej úrovni, ale keďže je reprezentantom Walesu, nikdy nič veľké nevyhrá s národným tímom. Proste v istej fáze nemal šťastie:)
Myslíte, že momentálne je na Slovensku dosť možností uplatniť sa v tejto oblasti?
Myslím že áno, len o ne treba bojovať tak ako všade...Ja vždy s úsmevom vravím, že ak by som si vyberal ešte raz tak som zubár, chirurg alebo právnik...u nich nehrozí opotrebovanie vekom, čím sú starší tým si môžu vybudovať stabilnejšiu sieť atď. atď...sú tam len benefity:) ale je veľa zlých zubárov, ešte horších právnikov a o chirurgoch sa dá tiež občas polemizovať, takže opäť sa dostaneme na začiatok. Uspeje ten kto maká a má trošku šťastia.
Ľuďom ste známy aj vďaka moderovaniu v rádiu, televízií, či na rôznych podujatiach. Je pre vás ľahšie moderovať alebo komentovať športové prenosy ?
Komentovanie športového prenosu je veľmi ťažká práca, náročná na prípravu a čas, ale je to môj najväčší koníček. Táto práca ma neživí, bavím sa ňou. Rádio bola najväčšia vášeň, pasia a dalo mi viac než akákoľvek škola. No a televízia je detský sen a verím, že aj keď v nej mám občasné príležitosti, že tá životná ešte príde a tým nemyslím kreslo riaditeľa:)
Ak by ste nemali možnosť robiť moderátora ani komentátora, čo iné by to bolo?
Neviem, asi by som sa zameral na nejaké eurodotácie a postavil halu na badminton a tú by som prevádzkoval. Baví ma tento šport tak by som skúsil asi to. Alebo by som sa musel zamestnať, prvýkrát v živote do reálneho pracovného pomeru, no ja mám rád úzke kolektívy a v tom by mohol byť problém.
Za vašu pracovnú kariéru ste sa určite stretli s mnohými známymi osobnosťami a boli ste pri rôznych veľkých udalostiach. Čo považujete za najväčší zážitok vo vašej pracovnej kariére ?
Bol som pri mnohých výnimočných udalostiach, stretol som úžasných ľudí a dalo mi to dosť energie do ďalšej práce. Zbožňujem prácu s davom, zažil som najväčšie oslavy úspechov našich hokejistov, bol som na pódiu pri tom, keď sme na MS vo futbale porazili Taliansko, dlhé roky som robil moderátora na medzištátnych futbalových zápasoch a hoci v súčasnosti to už nerobím, predsa som stihol nádherný záver kvalifikácie na MS do JAR keď na zápasy s ČR a Slovinskom bolo cez 30 tisíc ľudí. Vážim si každého , kto mi dáva prácu, a teším sa keď prichádzajú nové výzvy, lebo tam sa rodia nové a nové zážitky a stretnutia o ktorých som kedysi ani nesníval.
Máte ďalšie pracovné, či životné ambície, za ktorými idete?
Mám veľa plánov ale stále som nohami na zemi. Viem, že v tomto kolotoči je ťažké sa udržať a neustále treba dokazovať že na to sedadlo, ktoré vás nesie pomerne vysoko ale zato veľmi rýchlo ešte stále patríte. Dávam si pozor na zdravie a správny úsudok. Teším sa keď robím s profesionálmi, vtedy nemyslím ani tak na peniaze ako na to, že som si vybral najdokonalejšiu prácu a do smrti za to budem vďačný.
