Povinnú školskú dochádzku poznáme ešte z 18. storočia, avšak iba pre nižšie vekové kategórie. Pre vtedajšie podmienky na našom území ľudia vzdelaniu alebo samotnej škole neprikladali až takú dôležitosť. Podstatná bola práca a živobytie, no pre rozvoj miest a vzdelanosti sa muselo prijať aj také opatrenie akým je povinná školská dochádzka.
Školstvo sa naďalej rozvíja a mení – už od čias našich starých rodičov alebo rodičov si prešlo zásadnými zmenami, napríklad zákaz telesných trestov a podobne. Aj dnes sa môže diskutovať aký spôsob výučby je pre žiakov najlepší, stále sa rodia nové idei a preto možno už pri vašich deťoch môže byť škola úplne iné miesto.
Čo je však zásadné je to, že dnes sa už rodičia snažia nechávať voľnejší priestor svojím deťom – nie je treba mať od 1. ročníka po koniec strednej školy samé jednotky. Prečo to tak je? Hovorí sa, že trojkári sú väčšinou v živote viac úspešní než jednotkári. Prečo?
Nezaujíma ich akademický systém
Trojkárov väčšinou nezaujíma akademický systém – uvedomujú si, že je aj veľa iných možností ako sa učiť. Vedia si teda poradiť sami, pretože nechcú zapadať do systému. Neboja sa postaviť a brániť svoje zásady a záujmy, aj napriek tomu, že to znamená odísť zo školy.
Nenasledujú – majú vlastný rozum
Ako sa spomína vyššie, trojkári nepotrebujú byť súčasťou systému, pretože existuje mnoho iných spôsobov, ako sa niečo naučiť a hlavne – naučiť sa aj niečo, čo pre nich bude potrebné, alebo ich to zaujíma. Často robia veci inak ako väčšina.
Nezaoberajú sa známkami
Známky predsa nie sú to jediné, čo škola žiakom dáva. Známky sú iba forma ohodnotenia, z ktorých sa po čase stal motivátor. To nie je práve najsprávnejšie riešenie, hlavne v tom momente, ak je niekto prílišne motivovaný a chce mať hlavne zo všetkého jednotky.
Naši trojkári jednotky nepotrebujú – ak niečo budú vedieť napíšu to, ak nie tak nenapíšu. Majú totiž svoje vlastné sny a ambície, ktoré potrebujú realizovať.
Trojkárom záleží na svojom osobnom úspechu
Nepotrebujú trofeje ani diplomy, stačí ak sa držia vlastného plánu a vedia, čo do budúcna chcú. Sami dobre vedia, že nie každý predmet je najpodstatnejší. Keďže veľmi dobre vie kto je a aký má cieľ, nepotrebuje to všetkým naokolo dokazovať.
Vedia, že nie je možné vedieť všetko
Jednotkári sa snažia spraviť všetko sami – nechcú pomoc a tak celé dni svoju hlavu trápia niekedy až nepodstatnými informáciami. Trojkári sa naučia to, čo potrebujú, je im jasné, že nikto nemôže vedieť úplne všetko. Ako tento prístup opísal Henry Ford?
“Dovoľte, aby som vám pripomenul, že na stole mám rad elektrických tlačidiel a stlačením toho pravého môžem privolať svojich pomocníkov, ktorí dokážu odpovedať na akúkoľvek otázku týkajúcu sa podnikania, ktorému venujem väčšinu mojich snáh. Teraz mi láskavo povedzte, prečo by som mal zahlcovať svoju myseľ všeobecnými vedomosťami za účelom byť schopný odpovedať na otázky, keď mám okolo seba ľudí, ktorí sú schopní poskytnúť mi akékoľvek znalosti, o aké požiadam?”
Veľa snívajú
Svet potrebuje inventorov či kreatívcov – čo majú spoločné? Sny a kreatívne myslenie. Kreativita sa dá trénovať iba využívaním fantázie: čítaním kníh, kreatívnou činnosťou a nie tým, že sa niekto bude hnať za dobrými známkami.
Najpodstatnejšie je robiť hlavne to, čo ťa baví. Vybrať si cieľ a konať tak, aby si ho dosiahol.
Zdroj: eduworld.sk
