Ešte predtým ako ste začali podnikať a stali ste sa módnou návrhárkou, vyskúšali ste si aj nejaké brigády? Spomínate si na nejaké zážitky z nich?
V období mojich študentských čias „brigádovať“ bola existenčná nevyhnutnosť. Aj keď pochádzam z lekárskej rodiny nebolo až toľko voľných prostriedkov, aby otec dokázal v plnom rozsahu financovať dvoch vysokoškolákov. Robila som asi všetko, od upratovania v domácnosti, staranie sa o deti, čašníčku, cez nosenie balíkov na stanici, či nočné práce na pošte...
Asi najvýraznejšiu brigádu si pamätám ručné dávanie vrškov na spraye vo výrobnej hale Kozmetiky Bratislava. Po 20minútach sa mi všetky mihali a zlievali do jednej masy...veru sa mi o nich aj snívalo. Aj pri vykladaní balíkov sme neraz natrafili v košíkoch na živé zajace či sliepky, ktoré keď sme nečakane vyrušili, začali „bojovať“....
Myslíte si, že je vhodné, ak študenti brigádujú už popri škole?
Je to najlepší spôsob nie len k samostatnosti , ale aj k uvedomeniu si aká je hodnota peňazí. Keď je človek neustále pod krídlami dostatku jedla, tepla domova, nemôže objektívne oceniť žiadnu hodnotu....Kriticky vníma rodičov a veľa krát nereálne hodnotí svoje nároky ale aj plány. Myslím si , že mňa brigády výrazne posunuli aj v tom , že vysokú školu jednoznačne musím skončiť....
Vyštudovali ste právnickú fakultu. Ako ste sa dostali od práva k móde?
Šitie bolo moje hoby, záľuba, ktorá nechtiac prerástla v moju celo životnú prácu. Možno práve v období, keď sa lámali spoločensko – ekonomické vzťahy som mala odvahu pustiť sa do niečoho nepoznaného. Bol hlad po móde a okolie oceňovalo moje oblečenie ale hlavne ho chcelo mať. Keď som už nestačila sama šiť , lebo objednávky sa hrnuli, oslovila som vtedy veľmi známy módny salón, ktorý začal šiť pre mňa. Tiež veľké šťastie bolo, že ho za nejaký čas chceli zrušiť , čo mi dalo možnosť osloviť pracovníčky, či by nechceli ísť pracovať ku mne, do mojej firmy. Písal sa rok 1991.S nadšením , ale hlavne s nevedomosťou som sa pustila do podnikania, lebo dnes viem, že keby som tú vedomosť mala nikdy by som nezačala. Nočné mory, odkiaľ vziať na výplaty, či „nejaké“ odvody, zaplatiť dovolenky zamestnancom...ma prenasledovali dlhé roky...
Ste podnikateľka a umelkyňa zároveň. Čo vás baví viac, podnikať alebo navrhovať? Čo z toho je podľa vás ťažšie?
Všetko je ťažké, ak to chcete robiť na 100percent.Ale určite zabezpečiť prácu a tým aj mzdy pre zamestnancov ,zaplatiť všetky výdavky potrebné na podnikanie, je vždy veľká „ lotéria“ .Nie každý deň svieti slnko a nie stále sa to podarí. Napriek tomu, že náš predmet podnikania je veľmi lákavý a blízky pre mnohé ženy, počiatočné investície ako nákup materiálu či zaplatenie krajčírky, strihačky...je veľmi rizikový, lebo nikdy neviete , či model bude úspešný - či ho predáte. Nepochybne navrhovanie ma baví viac ako samotné podnikanie.
Máte nejaký recept na úspech v podnikaní?
Recept ako taký neexistuje, lebo keby ho niekto vymyslel, tak sme všetci úspešní. Možno len také malé skúsenosti : tešiť sa z každého malého úspechu, stanoviť si reálne ciele, priať ostatným – lebo, keď sa bude dariť ostatným bude sa dariť aj vám. Byť korektným a serióznym, no hlavne robiť prácu srdcom...Peniaze by mali byť vždy prostriedkom, nie cieľom. Treba mať však aj šťastie , ale musíte mu bežať oproti.
Čo je vašou inšpiráciou pri vašich návrhoch?
Určite asi najviac spokojný zákazník. Ten mi dodá veľa energie a pozitívny pocit, že moja práca ma zmysel. Inšpirácií v bežnom živote je veľmi veľa, či už z krásnej farebnej kytice, návštevou divadla, ale veľa krát ma „nakopne“ nevydarený model, ktorý pravé opravou sa stane veľmi zaujímavý. Samozrejme sledujem čo sa deje vo svetovej móde, aj keď kŕčovite sa nedržím trendov. Aj uznávaný návrhár Armani povedal: “Žena , ktorá ma svoj štýl nikdy by ho nezmenila kvôli módnym trendom“
Čo by mal podľa vás robiť mladý človek, ktorý by sa chcel vydať na cestu módneho návrhára? Na čo všetko sa musí pripraviť?
Každý musí mať svoj cieľ a ísť tou svojou cestou ktorá sa pre neho javí ako najsprávnejšia. Jednoznačne ho musí táto práca baviť, ale to nestačí, musí v tom aj vynikať. Nesmie sa nechať odradiť prvými neúspechmi, aj keď reálne musím povedať, že slovenský trh pre tento druh podnikania je veľmi malý.
Myslíte, že na Slovensku sú vytvorené dostatočné podmienky, pre mladých ľudí, ktorí by sa chceli venovať módnemu návrhárstvu?
Neviem aké majú podmienky mladí návrhári , ale vo všeobecnosti musím povedať, že naozaj v dnešnej dobe“ nesmierneho tlaku “to majú mladí podnikatelia ťažké. Ale ja budem držať všetkým palce, aby mali tú odvahu a silu a pustili sa do podnikania .Verím ,že určite sa to mnohým podarí.
Ak by ste mali tú možnosť, čo by ste v tejto oblasti zlepšili ?
Ja tú malú možnosť aj mám, a v rámci každej mojej módnej prehliadky už dlhodobo dávam priestor prezentovať sa, či už mladým umelcom ale aj mladým podnikateľom...
Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech a je niečo, čo by ste ešte chceli v pracovnom živote dosiahnuť?
Veľmi sa teším, že sme sa dokázali udržať na trhu 23rokov a niektorí zamestnanci, ktorí začali so mnou vydržali pri mne až doteraz .A čo by som si ešte želala? Aby to všetko čo sa mi podarilo vybudovať zostalo...hlavne priaznivé vzťahy.
Máte nejaké motto, ktorého sa držíte?
Vždy zatváraj dvere tak , aby si ich mohol kedykoľvek otvoriť.