V akom veku ste asi začali brigádovať? Aké konkrétne brigády ste vyskúšali?
Začal som brigádovať ešte keď som bol na strednej škole, takmer každé letné prázdniny som sa snažil zarobiť si nejaké peniaze, aby som ich potom mohol minúť na rôzne radovánky :). Vyskúšal som naozaj všetko možné, a nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pomáhal som pri betonárskych prácach, staval som Tesco pri Prahe, skladal počítače, dve letá som pracoval aj vo Veľkej Británii. Samozrejme aj počas vysokej školy so sa snažil kde-tu si zarobiť, využíval som hlavne ponuku rôznych vysokoškolských brigádnických agentúr. Ťažko mi je vôbec zrátať, na koľkých takýchto krátkodobých brigádach som bol, no na niektoré z nich spomínam dodnes.
Ak by ste mali vybrať tú najzaujímavejšiu, ktorá z brigád by to bola?
Určite veľkou školou do života boli moje letné dvojmesačné brigády v Anglicku. Najprv som pracoval ako čašník v 4-hviezdičkovom hoteli. Bol to skutočne veľký adrenalín, keďže s touto profesiou som dovtedy nemal žiadnu skúsenosť (anglické paničky mali zo mňa mnohokrát veľkú srandu, keď som pred nimi krájal torty alebo otváral šampanské:)). V Anglicku som taktiež pracoval aj v sklade s potravinami, kde bolo permanentne 5 stupňov nad nulou, bola to taká obrovská chladnička. Muselo sa stále makať, ak ste sa ulievali bola vám jednoducho zima. No, a keď sme pri tej zime, veľmi rád spomínam na jednu vysokoškolskú brigádu, ktorú sme si spolu so spolužiakom našli cez agentúru, jej zadanie znelo: Sťahovanie trezorov. Povedali sme si, že každá koruna dobrá, to sme však ešte nevedeli, čo nás čaká. Sťahovanie 500 kilových trezorov v desaťstupňových mrazoch bolo skutočne ako za trest, ale prežili sme to, aj keď jeden z trezorov ma skoro privalil :).
Pamätáte si, čo ste si kúpili za vašu prvú výplatu z brigády ? (:
Čo som si kúpil za výplatu z tej úplne prvej brigády, to si už nespomeniem. Viem, že som si však po brigádovaní v Anglicku kúpil notebook, z ktorého som mal obrovskú radosť. Je to skvelý pocit, keď si na niečo, po čom túžite, zarobíte vlastnými rukami. Aj keď je ten notebook dnes už totálne starý a nepoužívam ho už roky, je mi ľúto ho vyhodiť, je to predsa len nostalgia. :) Počas vysokoškolských brigád išla drvivá väčšina zarobených peňazí samozrejme na štúdium :). Mnohokrát sa totiž študovalo do skorého rána :). Skončilo to často tak, že na druhý deň nebolo ísť za čo na obed, a tak sme sa museli obzerať po ďalšej brigáde.
Aké sú vaše skúsenosti s brigádami? Myslíte si, že niektorá z brigád vám pomohla aj vo vašej pracovnej kariére?
Brigády ma naučili jednej veci, vážiť si prácu akéhokoľvek druhu. Človek totiž zistil, akými rôznymi druhmi práce si ľudia zarábajú na živobytie, a drvivá väčšina z nich nie je jednoduchá. Stretával som sa s ľuďmi, priučil sa novému, videl som ako niektoré veci fungujú, to všetko mi otvorilo oči, a dalo ucelenejší pohľad na našu spoločnosť, ktorý je tak potrebný pre prácu novinára.
Vyštudovali ste žurnalistiku na FF UK. Kedy ste sa rozhodli pre štúdium tohto odboru? Kto resp. čo vás k tomu viedlo?
Tá myšlienka sa mi zrodila v hlave niekedy na začiatku tretieho ročníka na gymnáziu. Bavilo ma sledovať správy, čítať noviny, dokonca pozerať politické diskusie. Začal som písať do školského časopisu, a spolu s mojimi spolužiakmi sme pripravovali aj krátku satirickú reláciu pre našu lokálnu televíziu. Televízne prostredie, kamera, mikrofón mi nesmierne učarovali, a tak moje ďalšie smerovanie bolo jasné. Na žurnalistiku som však išiel s tým, že chcem byť športovým redaktorom, hrával som totiž dlhé roky súťažne hádzanú, nakoniec som však zakotvil pri domácom spravodajstve.
Aké bolo vaše pokračovanie po absolvovaní štúdia. Bola to hneď práca na poste redaktora TA3?
Štúdium na vysokej škole nám dávalo priestor na absolvovanie rôznych stáží. Kto si vedel zariadiť čas, tak si popri štúdiu našiel aj prácu v niektorom z médií. Ja som najprv praxoval v tlačovej agentúre, nebolo to však ono, lákala ma televízia. Moje kroky tak následne smerovali do jednej z lokálnych televízii v Bratislave, potom do spravodajstva televízie JOJ a STV. Keď prišla príležitosť z TA3, neváhal som ani minútu, spravodajská televízia má totiž svoje neopísateľné čaro. Prešiel som vstupným vedomostným testom a začal som pracovať ako asistent v redakcii, kde som sa naučil všetkým činnostiam a získal základné spravodajské zručnosti. Približne po roku som nabral odvahu a opýtal sa šéfa, či by som to mohol skúsiť ako redaktor domáceho spravodajstva, a on povedal áno.
Čo je pre vás to, čo vás najviac baví na pozícií moderátora / redaktora?
Baví ma najmä tá neustála dynamika a pestrosť. Nikdy neviem, čo má v daný deň v práci čaká. Stretávam sa s množstvom rôznych ľudí. Je každodennou výzvou, keď máte vtesnať, niekedy ťažkú a nezrozumiteľnú tému, do minúty a pol dlhej reportáže.
Každoročne sa na štúdium žurnalistiky hlási množstvo mladých ľudí. Čo okrem samotného štúdia by mal robiť mladý človek, ktorého snom je nájsť si prácu v televízii na poste moderátora / redaktora? Chce to dávku talentu, šťastia, náhody?
Myslím, že z každého trochu. V prvom rade sa musí človek zaujímať o dianie okolo seba, musí byť rozhľadený, hľadať zaujímavosti aj tam, kde ich iní nevidia. Netreba zabúdať, že tomu momentu, keď sa človek ukáže na obraze, predchádza dlhá a ťažká príprava. Chce to tak aj veľkú húževnatosť a vytrvalosť, a najmä odolnosť. Nikdy neviete, čo vám deň prinesie, musíte sa tak obrniť, či už voči samotným udalostiam, ktoré na vás doliehajú, ale aj voči kritike, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou tejto práce. Všetko čo urobíte je totiž hneď na očiach, a rozhoduje každý detail. Treba si tiež uvedomiť, že toto nie je práca, ktorej venujete 8 hodín denne, je to istým spôsobom životný štýl, ktorý si vyžaduje celú Vašu osobnosť.
Viete si predstaviť, že by ste v budúcnosti robili inú prácu, ako tú, ktorú robíte teraz?
Myslím si, že áno, aj keď sa zrejme tiež bude točiť okolo komunikácie a médií. Veľmi zaujímavá je oblasť PR, ktorá sa má na Slovensku ešte kam rozvíjať a rásť, najmä čo sa týka verejného sektora. Chodiť každý deň do roboty s tým, že mám presne nalinkované, čo mám robiť, ale nie je pre mňa. Určite potrebujem mať možnosť rozvíjať svoju kreativitu, a cítiť okolo seba isté napätie.
