Spomínate si ešte na vašu prvú brigádu? O čo konkrétne išlo a načo ste minuli prvú výplatu?
Mojím prvým zárobkom bol pravdepodobne honorár za príspevok do miestneho týždenníka – Nový Život Turca, keď som mal možno 12 rokov. Tých pár desiatok korún som asi minul v školskom bufete 
Čo sa týka klasických brigád, bolo to asi v martinskej reklamnej agentúre VL MEDIA, kde som robil webové stránky a rôzne plagáty.
Máte nejaké zážitky z brigád, na ktoré len tak ľahko nezabudnete?
Asi najsilnejším zážitkom je vlastne to, ako som sa dostal do Martinusu. Jedného dňa som išiel bratom Santusovcom ukázať náš nový projekt referaty.sk a ponúkol im spoluprácu s ich webom. Zistili sme, že to technicky nepôjde, a tak mi ponúkli, že či pre nich nenaprogramujem nový e-shop ja. Mal som vtedy asi 15 rokov a keď sa na to pozriem spätne, bol som úplne šokovaný, pretože to bol obrovský prejav dôvery.
Vybrali ste sa niekedy v minulosti za prácou alebo na stáž do zahraničia? Priniesli ste si odtiaľ nejaké cenné skúsenosti? Prípadne nerozmýšľali ste aj nad tým, že by ste rozbehli podnikanie v zahraničí a nie na Slovensku?
Ako druhák počas vysokej školy som bol na Work&Travel v San Franciscu. V reštaurácii som tam upratoval stoly a zároveň v Subwayi robil sendviče. Bol to úplne skvelý zážitok – jednak práca samotná, ale aj americká kultúra a prístup k zákazníkom. Myslím si, že brigáda v USA by mala byť povinná pre každého, kto chce robiť maloobchod alebo služby pre zákazníkov.
Aké boli začiatky vášho podnikania? Vyskytli sa aj nejaké prekážky, alebo išlo vždy všetko podľa plánu.
Začiatky boli relatívne pomalé. Trvalo niekoľko rokov, kým sme sa vôbec dostali v samotnom internetovom obchode na nulu. Rast vtedy tiež nebol raketový, rozbehlo sa to až neskôr. O internetovom obchode sme nevedeli na úvod prakticky nič, takže sme urobili aj množstvo chýb – v dizajne stránky, v neefektívnej reklame, v logistike, najmä okolo Vianoc... každý prešľap nás však posúval dopredu.
Mali ste nejaké vysnívané povolanie či už počas štúdia na strednej škole alebo Fakulte managementu UK, alebo ste vždy túžili o tom viesť vlastnú firmu a robiť svoje vlastné veci?
Počas strednej školy som chcel byť postupne lekárom – to mi vyhovorili rodičia, obaja lekári... potom novinárom, keďže som robil školský časopis, potom som chvíľu zvažoval grafiku alebo programovanie... ale rodičia ma napokon naviedli k „univerzálnemu riešeniu“ – manažmentu, pretože s tou školou budem môcť pôsobiť teoreticky v akomkoľvek odvetví. Napríklad aj v knihách
Kedy sa vám zrodila v hlave myšlienka založiť internetové kníhkupectvo? Nebáli ste sa neúspechu, či konkurencie?
Založiť internetové kníhkupectvo nebola moja myšlienka – vznikla v hlavách bratov Mira a Joža Santusovcov z martinského kníhkupectva Martinus, ktoré vzniklo už v roku 1990. Ja som sa k nim pridal v roku 2000 ako programátor a grafik a začali sme na tom makať spolu. Neúspech aj konkurencia samozrejme číhajú vždy, ale vtedy sme mali výhodu, že sme mali určité zázemie kamenného kníhkupectva a takisto sme začali na internet prenikať pomerne skoro, konkurencie teda bolo podstatne menej ako dnes. Ale o to komplikovanejšie to aj bolo, keďže sme museli zákazníkom vysvetľovať, čo je vlastne internetový obchod a presviedčať ich, že im miesto kníh nepošleme tehly...
Je o vás známe, že Martinus nie je vašim jediným veľmi úspešným projektom. Priblížite nám niektoré ďalšie? Ktorý je pre vás možno taký, ktorý si okrem Martinusu vážite najviac a ste naň hrdý?
Každý z projektov, v ktorých som mal prsty, je svojím spôsobom srdcovkou. Tou prvou bol školský časopis, ktorý sme založili s kamarátmi ešte ako štvrtáci na základnej škole pod názvom Miš-maš, a neskôr sa z neho vyvinul Gymlet. Vďaka práci na časopise som sa naučil lepšie pracovať so slovom, grafikou a svojím spôsobom aj základom podnikania, pretože bolo treba spočítať, koľko čo stojí, zohnať na to peniaze, rozdistribuovať to, robiť reklamu...
Potom sme s kamarátom Mišom Antošíkom založili webovú stránku referaty.sk, kde si ľudia mohli zdieľať svoje texty do školy. To bola tiež výborná škola – na referaty.sk som sa naučil programovať a lepšie fungovať na internete. Pri referátoch aj časopise som si takisto okúsil aj „workoholický“ život, keď som bežne robieval aj do druhej ráno a potom o pár hodín vstával do školy... a relatívne rýchlo som teda zistil, že to tak robiť nechcem.
Medzi mladými ľuďmi je Martinus obľúbeným miestom na brigádovanie, či TPP. Je ťažké sa dostať do vášho kolektívu? Ako vyzerá taký ideálny uchádzač o brigádu v Martinuse?
Ak človek najlepšie spĺňa naše predstavy, nie je ťažké sa ku nám dostať Ale je pravda, že žiadostí o prácu dostávame viac ako môžeme prijať – prakticky denne sa nám niekto ozve, a keď aktívne hľadáme nového človeka a zverejníme inzerát, počet žiadostí sa počíta na stovky, dokonca naposledy to bola takmer tisícka kandidátov na pár pozícií v Košiciach.
Ideálny Martinusák je zapálený pre svoju prácu, vyzná sa v knihách, má chuť na sebe ďalej makať a najmä vie, ako sa správať k zákazníkovi.
A keď už toľko o kníhkupectve a knihách. Koľko ste ich asi tento rok stihli prečítať? J Nejaké tipy na dobrú motivačnú literatúru pre mladých?
Hm, tento rok možno zatiaľ 15 kníh... čítam však menej ako by som chcel. Z tých „motivačných“ určite odporúčam prečítať si nejaké životopisy zaujímavých ľudí (pre mňa Steve Jobs, Tony Hsieh, Howard Schultz) – ani nie kvôli tomu, aby teraz začali kopírovať ich životy, ale skôr kvôli inšpirácii, dozvedieť sa, čo im fungovalo a čo nie – a poskladať si z toho vlastnú mozaiku. Potom sa mi veľmi páčila kniha Rework od Jasona Frieda, Delivering Happiness od Tonyho Hsieha či Switch od bratov Heathovcov.
A úplne na záver: Čo by ste odporučili mladému človeku hľadajúcemu brigádu, príp. mladým ľuďom, ktorý by chceli začať podnikať na Slovensku. Čo bolo pre vás to najdôležitejšie, čo vám pomohlo vo vašich začiatkoch podnikania. Myslíte, že by mali mladí ľudia aj dnes nabrať odvahu a začať podnikať?
Svojím spôsobom je tá rada veľmi jednoduchá: začať. Akokoľvek. Ak majú vlastný nápad, nebáť sa a vyskúšať to, aj keď by sa to malo nepodariť (a s veľkou pravdepodobnosťou sa to na prvýkrát ani nepodarí). Nevadí – poučiť sa, postaviť sa znovu na nohy a skúsiť opäť. Alebo porozmýšľať, čo ich baví, v čom by sa chceli zlepšiť, a nájsť si na to nejakú brigádu alebo prácu popri škole. A ak niečo fakt chcete a na danú pozíciu v tej firme nikoho aktuálne nehľadajú, pokojne sa ponúknite robiť na úvod / na skúšku aj zadarmo. Moja prvá „výplata“ v Martinuse bol tuším skener, po niekoľkých mesiacoch programovania. A potom nasledovali napaľovačka a atramentová tlačiareň Oveľa dôležitejšie pre mňa vtedy bolo to, že mi vôbec niekto dal príležitosť a zároveň možnosť veľmi veľa sa učiť.
