Začali ste písať pomerne v mladom veku. Čo však bolo ešte predtým, boli nejaké brigády, prípadne iné pracovné skúsenosti a zážitky počas štúdia?
Pred univerzitou som vystriedal množstvo povolaní. Bol som pomocný kuchár v reštaurácii, robil som aj sekretárku, umýval som riady, predával som v supermarkete, lepil som po meste plagáty pre undergroundový klub, robil som reklamného textára. A krátko po tom, ako som skončil vysokú školu s červeným diplomom, šiel som pracovať ako manažér na dunajské lode.
Absolvovali ste aj nejaký zahraničný pobyt? V čom bol tento pre vás prínosný?
Do zahraničia chodievam hlavne ako spisovateľ. Žil som dlhší čas v Nemecku, v Rakúsku, v Belgicku, v Maďarsku. Bola to veľká inšpirácia. Písanie mi neprinieslo peniaze, ale cestovanie a stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi.
Čo vás vlastne priviedlo k písaniu a publikovaniu. Mali ste už od malička k tomu blízko, alebo to prišlo prirodzene časom?
Túžil som rozprávať príbehy. Vyjadriť sa slovom. Iste to súvisí aj s rodinou, z ktorej pochádzam. Môj otec a starý otec písali knihy, hlavne odborné, jeden o ekonomike a druhý o informatike, obaja boli profesori, pôsobili v akademickom prostredí. Odjakživa ma lákalo literárne rozprávanie. Začal som v pätnástich a odvtedy som neprestal.
Je možné sa na Slovensku uživiť ako spisovateľ? Je váš honorár z predaja dostačujúci alebo sa venujete popri písaní aj niečomu inému, čo vám prináša ďalší príjem?
Vyžiť sa z toho vonkoncom nedá. Odjakživa som popri písaní pracoval. Keďže nechcem byť závislý od štátu a grantov, zvykol som si byť flexibilný. Na Slovensku je, žiaľ, spisovateľstvo skôr hoby. Som svojím vlastným sponzorom. Keď chcem písať literárny text, musím si na to zarobiť inde.
Čo vo vašom živote považujete doteraz za svoj najväčší úspech ? Čo myslíte, že za ním stojí? Aké sú vaše ambície do budúcnosti? Neuvažovali ste napríklad aj nad nejakým vlastným podnikaním?
Mal som sro spolu s Tiborom Holodom, keď sme organizovali hudobný festival Wilsonic. Vydávali sme spolu aj knihy. Už vyše dvanásť rokov mám aj živnosť. Učím tvorivé písanie, organizujem podujatia pre firmy, moderujem rôzne akcie, občas ešte robím aj sprievodcu.
Myslíte si, že má dnes mladý človek šancu robiť to, po čom túži? Aké boli vaše kroky, aby ste sa dostali tam, kde ste teraz?
Veľmi mi pomohla rodina, ktorá ma vždy podporovala v tom, čo robím. Mimoriadne mi pomohol český spisovateľ a filozof Egon Bondy, ktorý bol mojím prvým editorom a radil mi. Idem svojou cestou.
Podporoval vás niekto? Alebo ste jednoducho šli za svojím cieľom?
Robím oveľa menej kompromisov ako kedysi. Mám dojem, že už viem, čo chcem, aj čo nechcem. V živote aj v tvorbe. Poviem vám jeden príklad. Ešte celkom donedávna sa u nás každá propagácia knihy odsudzovala ako „komercia“ a podlizovanie sa čitateľovi. Mne to kritici otĺkali o hlavu desať rokov a teraz ma zrazu vyhlasujú za vzor, ako sa to má robiť. Zabávam sa na tom. Keď niečo urobím a stojím si za tým, tak chcem, aby sa to dostalo k svojmu publiku. U nás sa zakorenil zvyk, že spisovatelia vôbec nemajú rozmýšľať o peniazoch a predajnosti, pretože to je pod úroveň Umelca – a vlastne im ani netreba platiť honoráre. Donekonečne o mne písali, že som „komerčný“, čo bola dokonalá absurdita, pretože väčšinu spisovateľskej práce som vykonával bez nároku na odmenu. A dnes sa to zrazu velebí ako správna cesta.
Je nejaká vaša kniha, ktorú by ste vyslovene odporučili prečítať mladým ľuďom? Prípadne nejaká kniha, ktorá vás ako autora zaujala?
Poteším sa, ak niekto siahne po mojej knihe. Je to pocta. Môj debut Silný pocit čistoty mladí stále veľa čítajú, mnohých dodnes šokuje. A ešte viac odporúčam trilógiu Ali Rachmanovovej o Rusku.
Aký je váš názor na súčasnú situáciu na trhu práce? Myslíte si, že štát vytvára priaznivé podmienky pre uplatnenie mladých ľudí na trhu?
Štát robí všetko preto, aby živnostníkom sťažil prácu a zodral ich poplatkami z kože. Ja dlhodobo bojujem aj proti dvojitému zdaneniu ľudí v tvorivých povolaniach. Platíme 19 percent plus povinne ďalšie 2 percentá do umeleckých fondov. Povinne platia všetci, ale profitujú z toho iba niekoľkí. Byť spisovateľom na Slovensku je ťažké. Knižný trh je v dosť zlom stave, ale ja sa napriek tomu snažím šíriť optimizmus. Číta sa veľa. Knihy sa kupujú, hlavne pred Vianocami. Lenže trh ničia neplatiči. Šíri sa to ako mor. Jednoducho autori a vydavatelia nedostávajú zaplatené za knihy, ktoré sa predali. Dúfam, že tu raz začnú platiť férové pravidlá.
