Meno Michal Šimkovič, resp. musHo je v IT kruhoch veľmi známe. Aj keď sám svoj úspech príliš neprežíva je autorom známych slovenských webových stránok a v súčasnosti pracuje v Kalifornii pre Amazon. Jeho práca inšpiruje mladších web dizajnérov, no aj musHo začínal tam, kde mnoho z nás. Na Mlynoch.
Podľa našich informácií už 5 rokov žijete v Silicon Valley. Okrem toho, že pracujete pre Amazon ako Visual Design Lead máte rozbehnutých aj viacero vlastných projektov. Spomeniete si ale na svoje pracovné začiatky? Aká bola vaša prvá brigáda?
Moja prvá brigáda bola v stavebnej firme počas letných prázdnin. Neskôr po príchode do Mlynskej doliny sme s kamarátmi chodili na rôzne jednorázovky, vtedy to robila agentúra NOSLUŠ, neviem, či ešte funguje. Natierali sme ploty, kopali základy, zakladali letáky do novín. Aby to ale nevyzeralo, že sme mali vysokú pracovnú morálku, musim to dať na pravú mieru. Rodičovský príspevok nepokrýval mimo akademické aktivity v ELAMe, Unique a 39ine. Tí z mlynskej doliny to asi poznajú. O pár rokov na to sme si založili web dizajnérsku firmu so spolužiakmi. Ako správni veľkopodnikatelia sme hneď otvorili aj pobočku v Londýne - u kamoša v kuchyni. Klienti nás mali celkom radi, boli sme lacní a rýchli. Boli to dobré časy, išli sme s kožou na trh, veľa sme sa naučili.
Študovali ste jadrovú fyziku. Pôsobivé! Ak by web dizajn z nejakého dôvodu nevyšiel, stal by sa z vás jadrový fyzik? Viete si to predstaviť?
To si veru neviem moc predstaviť. Musím sa priznať, že škole som nevenoval veľmi veľa času. Dalo by sa dokonca povedať, že iba nutné minimum. Ak profesor povedal, že treba mať dvojtretinovú účasť na prednáškach, moja otázka hneď znela, či sa to zaokrúhľuje na 7 alebo 8 prednášok tento semester. Od toho sa odvýjali aj moje akademické výsledky, takže bez internetu by som bol dosť nepoužiteľný.
Odsťahovali ste sa do Kalifornie vďaka pracovnej ponuke. Nebolo ťažké odísť zo Slovenska? Mali ste podporu od rodiny a blízkych?
Nebolo to až také ťažké. Pár spolužiakov z výšky sa zamestnalo v jadrových elektrárňach na Slovensku, a tak si hovorím, že idem ja radšej trochu ďalej odtiaľto... Ale to si z nich len robím srandu.
Prechod bol dosť ťažký. Pracovne aj sociálne som musel začať od začiatku. Bol to skok do prázdna. Pamätám si ešte ako sa ma babka pýtala, či poznám tých chalanov, a že či ma prídu vydzvihnúť na letisko. Povedal som jej že áno, veď sme si vymenili tri maily.
Pôvodne to mal byť iba mesiac. Napadlo vám, že sa ten pobyt natoľko predĺži? Plánovali ste žiť v zahraničí?
Neplánoval veru. Keď som sem dorazil, mal som ešte stále prenajatý byt v BA. Chcel som to iba vyskúšať na vlastnej koži na pár týždňov. Trošku sa to zvrtlo.
Ste autorom mnohých notoricky známych slovenských webov. Vub Banka, Dobrý Anjel, Zuno Banka, Dôvera,... Ako ste sa dostali k podobným zákazkám? Trvalo dlho kým ste si vybudovali vlastnú značku a nazbierali referencie?
Myslím, že zhruba po prvých 100 klientoch som sa dostal ku kúsok väčšiemu. K mnohým som sa ale nedostal iba sám, ale vďaka tímu ľudí, s ktorými som vtedy pracoval. Či už to boli chalani (a dievčatá) z Monogramu alebo Mišo Pastier a spol. zo Zaraguzy. Ináč mená tých klientov znejú dobre takto pokope, ale keď si to dáte do kontextu 12 rokov, tak to možno ani až taký úspech nie je.
Okrem Amazonu a webov sa venujete aj rôznym start-upom a projektom ako AnyMote - Smart Remote. Dá sa to vôbec všetko stíhať? Ako si delíte čas?
Mal som dosť šťastie na ľudí okolo. Na AnyMote nie som zaťažený žiadnou každodennou operatívou, tú zvládajú parťáci. V Amazone mi vedúci povedal prvý deň, že ho nezaujímajú vstupy, teda koľko tam odsedím, ale iba výstupy. Väčšina môjho tímu je v Berlíne, čiže s nimi sa akurát ráno o ôsmej pozdravím, predebatíme čo oni postíhali za ten deň a na čo sa vrhnem ja. Zvyšok dňa si môžem viacmenej naplánovať ako chcem. Snažím sa držať si taký zdravý časový tlak, tak aby potom človek nemíňal čas na blbosti. Nechodil na zbytočné meetingy. Pre dizajnérov, nerobil to povestné finálne posúvanie veci o pár pixelov hore dole, čo zákazník v živote nepostrehne.
Chceli by ste nakoniec niečo odkázať našim brigádnikom?
V ich veku som veľmi riešil, či dokončiť školu, ktorá mi skoro nič nedávala. Skúsenejší kamarát mi vtedy povedal: „Dal si slovo, tak to dokonči." V budúcnosti ešte "dáš slovo" (biznis, manželstvo,...), nebude to ľahké a bude to treba dokončiť. Je to trošku opačný pohľad na vec oproti tomu, čo dnes decká často čítajú. Všetci drop-outujú z Harvardov a stávajú sa bilionármi. Neviem, možno to bude nápomocné pre tých, ktorí riešia podobnú dilemu. Držím palce všetkým!
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
zdroje fotiek:
archív Michala Šimkoviča