 | Na Slovensku je mnoho talentovaných mladých hudobníkov. Tentokrát sme sa pýtali Mira Šmajdu. Aký je jeho recept na vytúženú prácu a spokojný život? |
Spevák s typickým chrapľavým hlasom, rockovým blonďavým účesom a širokým úsmevom.
Miro Šmajda v novom zoskupení Miro Šmajda&Terrapie pokračuje vo vystupovaní, spievaní a práci, ktorá ho nadovšetko baví.
Keďže sme portál pre brigádnikov, stále sa pýtame práve na prvé pracovné skúsenosti. Mal si počas školy nejaké brigády? Spomenieš si na tú prvú? Pamätáš, čo si si kúpil za prvú výplatu?
Moja prvá brigáda bola vo firme na predaj bezpečnostných dverí, ktorú mal môj strýko, potom som pracoval ako barman v hoteli, takisto u strýka. Za prvú výplatu som si vtedy kúpil jednu z gitár, ktorú mám doteraz a klávesy.
Aj keď ťa to k hudbe stále ťahalo, po strednej škole si nastúpil na košickú architektúru. Štúdium si ale práve kvôli hudbe po dvoch rokoch prerušil. Ako na to reagovalo tvoje okolie? Podporovali ťa alebo bojovali s obavami?
Je to tak, hudba bola silnejšou motiváciou a nevedel som si predstaviť samého seba po nociach rysovať nejaké návrhy budov a mostov. Hlavne ženská časť rodiny to brala trošku ťažko, ale keď videli, že hudobná kariéra nabrala rýchly spád a mám úspech, tak sa s tým zmierili. Aj keď "som architekt" znie dobre, no "som spevák" znie lepšie :)
Si taký tichý intelektuál. Veľmi málo ľudí vie o tvojom vysokom IQ (140). Nechcelo ťa okolie vidieť skôr ako lekára či právnika? Nemal si aj ty sám niekedy pocit, že by si mal túto svoju danosť viac zužitkovať?
Tak ono to je len číslo. Mamka chcela určite nejaký tento smer. Titul MUDr. pred menom by ju určite potešil, no u mňa sa vždy bila taká rebelská inteligencia s tou číselnou intelektualitou. Mne vždy boli sympatickejší ľudia, ktorí vedeli v živote fungovať viac prakticky, chytro, ako papieroví intelektuáli, ktorí to ale potom v živote nedokázali veľmi dotiahnuť k úspechu. Ja aj keď som mohol mať na gympli kľudne čisté jedničky, vedome som na úkor prospechu selektoval to, čo som vedel, že v živote s najväčšou pravdepodobnosťou nevyužijem, aby som mal viac času na muziku.
Už pár rokov sa maximálne venuješ hudbe, je vidieť, že ťa to napĺňa a baví. Nedávno si sa stal členom kapely Terrapie a odbehol od sólovej kariéry. S kapelou si ale vystupoval už predtým. Ťahá sa to v skupine ľahšie?
Je pravdou, že máme formu kapely, no ako brand nás ťahá skôr moje meno, nakoľko Terrapie je stále relatívne nový pojem na scéne. Takže formát Miro Šmajda & Terrapie, podobne ako je Paľo Habera a Team, je pre nás najpraktickejším riešením. U mňa to vždy malo kapelový formát, nakoľko nie som folkový pesničkár a moja muzika je mixom rocku a popu, takže si to žiada kapelový prejav a adekvátnu show. Má to aj výhodu, že s chalanmi z bandy riešime mnohé veci spoločne, radíme sa, a tak má človek omnoho komplexnejší pohľad na vec a rôzne rozhodnutia.
Určite je pre teba ako speváka dôležité mať okolo seba správnych ľudí. Máš na nich šťastie alebo musíš niekedy opatrne vyberať?
Opatrnosť je veľmi dôležitá, hlavne v tejto branži. Za tie roky sa človek už dosť naučí vyberať si s kým spolupracovať bude alebo naopak. Stačí pár zlých krokov, chýb, pounaučení, a potom si vždy dobre rozmyslíte, na čo kývnete a s kým budete biť partu.
Si známy flegmatik, ktorý berie každý deň tak, ako príde. Užívaš si život a chceš z neho dostať čo najviac. Môžeš povedať, že žiješ tak, ako si stále dúfal? Naplnila hudobná kariéra tvoje očakávania?
Ja som momentálne spokojný, prežívam krásne obdobie, leto nabité koncertami so skvelou bandou, kde sa proste tešíte už len na každú jednu cestu na koncert a v súkromnom živote sa snažím takisto prežívať každý deň tak, aby mi to niečo prinieslo. Tiež aj obdobia, ktoré neboli jednoduché, či už v pracovnom, súkromnom živote, beriem ako nutné stavy, ktoré ma niekam mali posunúť, obohatiť o nejakú skúsenosť.
Čomu sa venuješ keď práve nekoncertuješ, nenahrávaš alebo neskladáš nové pesničky? Čo ti pomáha ostať vyrovnaným a sústredeným na cieľ? Je to práve tvoje obľúbené cvičenie?
Ja mám najradšej prírodu, kam vo voľnom čase chodím naozaj často... sadnem do auta a idem si vyvetrať hlavu niekam do lesa alebo na lúku, k vode za Prahu. Pomáha mi takisto šport, rád cvičím, behám. Chvíle s rodinou u nás doma v Košiciach alebo obyčajná prechadzka po Prahe s nenápadnou zastávkou v jednej z pražských pivárničiek dodá človeku takisto hodne pohody. A určite aj cestovanie je pre mňa overeným prostriedkom vypnutia mojich blonďatých závitov a veľkým zdrojom inšpirácie. :)
Chcel by si nakoniec niečo odkázať našim brigádnikom?
V prvom rade veľmi pekne ďakujem za tento príjemný rozhovor a chcem odkázať len to, aby každý robil to, kam ho ťahá srdce. Nerobte svoje rozhodnutia nasilu na základe očakávaní vášho okolia a na základe toho ako je nastavený rebríček "uznania" v tejto spoločnosti. Robte veci tak, aby ste boli spokojní vy a vaše srdce, nie vaše ego alebo ego vášho okolia. Nikto iný nevie, čo je pre vás najlepšie. Len vy. Aj za cenu možnej chyby, ktorej sa netreba báť. Chyba nie je zlyhanie. Chyba je skúsenosť a posun. Tak prajem veľa šťastia. :)
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov a zábavy na koncertoch.
zdroj fotiek:
