Stihol si popri spievaní a gymnáziu vyskúšať aj nejakú brigádu?
Hhh :) Samozrejme.. Asi ako úplne každý mladý človek. Roznášali sme s mojim klaviristom Marekom po meste letáky :) haha. Vstávali sme každú prázdninovú sobotu o 4tej ráno a veru moc veľká zábava to nebola. Dostali sme 30 eur za mesiac a rozdelili sme si to na polovice. Haha:) To je ale asi normálne... Ale mal som aj jednu zaujímavejšiu, keďže môj ujo je vysokohorský vodca a nosič, brával ma sem tam v lete so sebou. Tak som si aj zarobil na svoju prvú elektrickú gitaru :) Vyniesol som na krošni 50 kíl na Zbojnícku chatu :D Teraz som veľký hrdina, keď o tom hovorím, ale nebolo mi veru všetko jedno...
Čo ty a štúdium? Vyštudoval si gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Čo máš v pláne ďalej?
Študovať :) Momentálne mám rok pauzu, keďže som zmaturoval v 17tich (skrátka mi to tak nejako vyšlo), ale študujem stále :) Či už som v škole, alebo nie. Nechcel by som ostať len s gymplom, aj keď času je teraz veľmi málo. Sme dosť často na cestách a hodne času trávim s kufrom v aute. Teraz bolo toho celkom dosť... Maturoval som, do toho sme vydávali druhý album „NECH“, točili klipy, koncertovali no a samozrejme sa popri tom ešte snažím niečo vytvoriť a úplne nezanevrieť na ľudí, ktorí tu s nami budú aj vtedy, ak nebude všetko ideálne. Určite by sa ale moje budúce štúdium malo týkať hudby a kultúry... aj keď sa bojím aby tá naša slovenská nevyhynula ako dinosaury.
Kedy, kde a ako si s hudbou začal? Pamätáš si ešte na svoju úplne prvú skladbu, ktorú si si zaspieval? :)
Nepamätám si kedy som začal, ale viem, že som ju určite vnímal od dieťaťa. Bola všade okolo mňa, pretože môj otec je muzikant a hrával 20 rokov v kapele. Hrali na svadbách plesoch a tak... No a práve s jeho kapelou som vlastne prvý krát vystupoval. Ako každý tatko-muzikant, aj ten môj chcel mať zo mňa od mala muzikanta. Kúpil mi bubny, paradoxom však je, že mne sa vôbec nechcelo. A tak ako ich kúpil, ich aj predal. Zmieril sa s tým, že muzikant zo mňa nebude, prešlo pár rokov a hudba si ma našla sama. A teraz mi hovorí, aby som robil aj niečo iné.. :) Gitaru som prvýkrát chytil ako 12 ročný na dovolenke pri mori.. Od vtedy ju držím v ruke každý deň. Čo sa týka mojej prvej skladby, tak to prišlo pár dní potom ako som sa naučil prvé akordy, ale top chart by veru asi nevyhrala :)
Spomínaš si na moment, kedy si dostal za vystúpenie prvýkrát nejaký honorár? Aký to bol pocit? Na čo si ho minul? :)
Áno pamätám haha :) Bol veľmi podobný mojej letákovej brigáde :P :) A taktiež s mojim klaviristom, čiže zase pekne po bratsky, na polovice :D Ale sporili sme si. Rodičia stáli tiež na našej strane, keďže videli, že robíme čosi zmysluplné. Úplne všetko, čo sme zarobili, sme vrážali do hudby a ono sa to vlastne doteraz moc nezmenilo...
Známy si aj tým, že si tvoríš vlastné skladby. O tvojej tvorivosti svedčí aj tvoj prvý album z jesene 2011, kde až na jednu skladbu si zložil všetky skladby sám. Kde hľadáš inšpiráciu pre svoje skladby? Plánuješ v skladaní pokračovať?
Samozrejme. „Príbeh snov“ bola taká prvotina mladého chlapca, ktorému sa splnil veľký sen a zrazu sa vyskytol medzi dospelákmi.. Sú na ňom skladby, ktoré som napísal v období od 12 do 15 rokov. Neprešli ani 3 roky a teraz sa nad ním celkom pousmievam, ale beriem to ako úplne normálnu vec. Fascinuje ma ako sa časom, vekom, odohratými koncertmi a ešte kadečím iným mení môj pohľad na hudbu... Pred letom sme pokrstili našu druhú štúdiovú dosku „NECH“. Prešlo pár mesiacov a už teraz viem o pár veciach, ktoré na tej ďalšej neurobím :) Cítim, že sa tá hudba prirodzene niekam posúva a tak to asi má byť. Chápem ak sa nad týmito riadkami teraz pousmieva 50 ročný skúsený človek, ale ja sa z tohto môjho malého objavu veľmi teším :)
V Česko-slovenskej Superstar si sa objavil v 2. sérii už ako 15 ročný a vo finále si sa dostal medzi najlepších štyroch spevákov. Považuješ účasť v tejto talentovej súťaži za tvoj dobrý krok? Čo ti táto súťaž dala?
Je to jedna z mála možností ako sa dá v dnešnej dobe ukázať ľuďom, že je tu niekto, kto chce robiť muziku. Posunulo ma to niekam, ale nesie to so sebou samozrejme aj pár tých horších vecí.. také to škatuľkovanie, spojené s tým, že podobných súťaží je strašne veľa, televízie bojujú o sledovanosť, prekrývajú sa jedna cez druhú a aj aktívny divák má z toho v hlave celkom slušný neporiadok... Nedokážem povedať, čo by bolo, keby som sa tam neprihlásil. Možno by to prišlo aj tak, možno o niečo pomalšie.. ťažko povedať. Súťaže podobného typu dokážu narobiť veľký boom, na malú chvíľu možno zaujať dav, ale tú cestičku, o ktorej vždy hovoria tí, ktorí nevyšli zo súťaže je treba ušlapať tak či tak :) Prirodzene a pomaly... A to teraz vlastne tuším robíme.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v živote? Máš nejaký životný cieľ, za ktorým si ideš?
Mám... Cieľ – robiť hudbu sa mi už splnil, v relatívne mladom veku... Chcem pracovať na sebe, mojej kapele a obklopovať sa ľuďmi, ktorí milujú svoju prácu :)
Rozmýšľal si niekedy nad tým, čo by si robil, keby si nespieval? Máš nejakú vysnívanú prácu, ktorú by si si chcel vyskúšať aspoň na nejaký čas?
No určite niečo do kultúry... Mám taký sen, niekedy možno založiť také maličké rádio alebo tak.. Ale to sú také úsmevné veci nad ktorými premýšľam večer pred spaním … Pravdupovediac až tak neplánujem, lebo skoro vždy to všetko skončí celkom inak :) Možno budem nakoniec robiť niečo s autami :D haha
Povedal by si o sebe, že si pracovitý ? :)
Ako v čom... Mám takú vlastnosť, že veci, do ktorých ma niekto núti skrátka neurobím poriadne :) A od toho sa to všetko odvíja :) Hocikedy sa mesiac prehováram, aby som si našiel 3 minúty na povysávanie našej skúšobne, ale celý marec pracovať na trojminútovej pesničke mi vlastne vôbec neprekáža.
Čomu sa venuješ okrem spevu vo svojom voľnom čase? Máš aj nejaké menej tradičné záľuby?
Prvé tri roky po uši v hudbe som nerobil nič iné. Myslím tým fakt úplne nič. Skrátka od gitary k bubnom, od bicích ku klavíru, potom za mikrofón a tak dokola. Až trochu fanaticky som vlastne nepustil do môjho života nič iné a a všade som sa chválil ako neoddychujem, nepotrebujem to a tak :) Ale teraz si ma to trošku našlo. Veľa krát sa mi stalo, že som sedel od rána do večera za klavírom a nenapísal som nič. Tak som sa na druhý deň zobudil skôr, zobral našu retrieverku Ajšu a šiel sa na 3 hodiny prejsť na kopec za dom. Potom ešte pozrieť nášho basáka, porozoberať veci, ktoré sa nedajú vyriešiť, prišiel večer domov a za 15 minút som s chuťou spravil všetko to, na čo mi nestačilo 24 hodín. Čiže asi áno, už robím aj niečo iné. Napríklad, v poslednej dobe dokážem oddychovať pri šoférovaní. Som zvedavý, koľko mi to vydrží pri našich vzdialenostiach :P hehe
Na Slovensku môžeme vidieť v talentových súťažiach pravidelne veľmi veľa mladých talentovaných ľudí. Veľa z nich však nevidno, hoci talent určite majú. Čo by si im poradil? Ako začať?
Je to jednoduché. Spievam o tom aj v mojej pesničke :) Stačí prijať fakt, že „som blázon“. Potom sa už iba zmieriť s tým, že polovica ľudí na tejto planéte nie je veľmi prajná a môže sa stať, že budú hodnotiť vašu hudbu aj keď si ju napríklad nikdy nevypočuli, alebo budú hovoriť o tom aký ste, aj keď vás nikdy nestretli a tak.. :) Ale ono je tu našťastie aj tá druhá polovica, pre ktorú sa to robiť fakt oplatí. To sú presne tí ľudia, ktorí vidia to dobré, veria v tie tri tak gýčové, ale tak dôležité veci, ktoré sa prajú pri každej vinšovačke a pobúchajú vás po pleci, aj keď sa napríklad niečo nepodarilo na 100 percent. Ich úsmev sa potom premení v môj a poviem si, že ma to vlastne veľmi baví :) A Ďakujem náhodám, že takých ľudí okolo seba mám.
