Vyštudovali ste herectvo na VŠMU? Ako si spomínate na vaše študentské časy? Zarábali ste si v tom čase aj na brigádach? Ak áno, o aké brigády išlo?
Brigády som považoval za veľmi príjemnú a zároveň veľmi dôležitú súčasť mojej rannej mladosti. Naučili ma samostatnosti a dali mi pocit hrdosti, že sa dokážem postarať o seba aj sám. Boli to brigády od 14 rokov do skončenia štúdia na VŠMU. Zbieral som jahody, čerešne, brigádoval som v konzervárni, zbieral a umýval som poháre, riad a popolníky v reštauráciách, keď som mal osemnásť už som aj obsluhoval a inkasoval. Nielen v reštauráciách, ale aj v železničných Jedálnych vozňoch. Ej, to bola škola života a medziľudských vzťahov! A potom, po prvom ročníku VŠMU som začal filmovať a účinkovať v TV inscenáciách. To už boli brigády smerujúce k celoživotnej profesii.
Spomínate si na váš prvý honorár ako herca? Čo ste si zaň vtedy kúpili?
Zarobil som 130 korún, niečo som si došetril a kúpil som si topánky. Na topánky som bol vždy zaťažený. Mäkká, pohodlná obuv, to bolo ono.
Váš otec Ľudovít bol významným slovenským hercom. Ako veľmi ovplyvnilo jeho povolanie to, že ste sa aj vy vydali na dráhu herca? Podporoval vás vo vašom rozhodnutí ísť v jeho stopách?
Herectvo bolo pre mňa od malička veľmi príťažlivé. Mágia divadelného prostredia a hereckej profesie ma drží až dodnes. Otec mi podrobne vysvetľoval všetky plusy aj mínusy tohto celoživotného „koníčka“, ale neodrádzal ma.
Už ako študent VŠMU ste sa v role filmového herca stretli aj s veľkými osobnosťami herectva na Slovensku – V. Müllerom, M. Dočolomanským, J. Kukurom, M. Hubom, či I. Mistríkom. Aké bolo pre vás hranie so staršími kolegami – nemali ste z toho obavy? Posunulo vás to vo vašej kariére?
Bola to obrovská radosť a príjemné vzrušenie byť v blízkosti týchto velikánov mojej vysnívanej profesie. Veľa, veľmi veľa som sa od nich naučil nielen o hereckom remesle pred kamerou, či na javisku, ale aj o živote a jeho nevyspytateľnostiach. Ich veľkosť sa vždy prejavovala nielen v hereckom majstrovstve, ale aj v bezprostrednosti, vzájomnej úcte, prirodzenosti, a nepredstieranej skromnosti.
Určite máte množstvo vtipných zážitkov z hrania v divadle. Je nejaký, ktorý vám utkvel najviac a na ktorý rád spomínate?
Milý bol zážitok s režisérom Béďom Bednárikom a s detskou herečkou pri skúškach muzikálu „Grék Zorba“. Expresívny Béďo skríkol na malú slečnu herečku, ktorá bola v nejakej dôležitej scéne menej sústredená ako si to predstavoval on: „hraj to poriadne! Lebo ťa pokrájam do guláša!!! Malá muzikálová „hviezdička“ pokojne prerušila dramatickú situáciu, založila si ručičky, vyšla na kraj javiska a odpovedala: „náá pokrájaj“. Béďo so smiechom „sklapol“ a odvtedy boli s malou slečnou najväčší kamaráti...
Od roku 2001 ste aj riaditeľom nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. O čo všetko sa musí taký riaditeľ divadla starať? Je náročné skĺbiť prácu riaditeľa divadla s herectvom?
Stručná odpoveď: treba sa starať o to, aby divadlo fungovalo po stránke umeleckej aj ekonomickej, aby boli spokojní diváci, ale aj všetci zamestnanci divadla, zvlášť herci, aby si prišli na svoje kritici, aj všetci podporovatelia divadla. Je dosť náročné skĺbiť herectvo s manažovaním.
Zostáva vám popri práci čas aj na záľuby? Čo robíte vo svojom voľnom čase?
Keď mi vyjde čas čítam, spím, počúvam hudbu, spím, pozerám filmy, spím, rád idem na prechádzku, spím, pozerám športové prenosy, spím, rád chodím do vody –bazény, v lete more, spím a tak dookola...
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Od 9.00 nastupujem do práce okolo 23.00 padám do postele. Striedajú sa povinnosti dlhodobého výhľadového charakteru s krátkodobými operatívnymi. Sú to porady vedenia o otázkach umeleckých, organizačných, ekonomických, personálnych, legislatívnych, marketingových, strategických s výhľadom na sezónu, delené na mesiace. Denné a týždenné programy riešim operatívne, individuálnymi stretnutiami s námestníkmi podľa potreby na jednotlivých úsekoch. A potom administratívne záležitosti, prijatia návštev z externého prostredia, spoločenské povinnosti v zmysle prezentácie a reprezentácie divadla – tzv. spoločenský marketing, skúšky novo pripravovaných inscenácií ako herec, ale aj ako divák zodpovedný za výsledok inscenácie, večer predstavenia, niekedy ako herec, niekedy ako reprezentant štatutár, občas dabing, občas TV seriál, občas filmovanie atď. atď... Víkendové voľno nepoznám, moje tri oddychové méty sú Vianoce, Veľká noc a divadelné prázdniny, aj to len dvojtýždňové. A k tomu všetkému ešte poslancovanie v mestskom a krajskom zastupiteľstve.... Ale už to množstvo povinností idem od decembra postupne redukovať.
Ako vnímate súčasných slovenských mladých hercov a herečky? Aká je spolupráca s nimi? Myslíte si, že na Slovensku vyrastajú perspektívni herci?
Sú takí ako boli herci aj za našich mladých čias. Výborní, dobrí, priemerní a do počtu. Som veľmi rád a vážim si, že v našom divadle nemáme mladých hercov do počtu. Spolupráca na javisku je s nimi veľmi dobrá, v súkromí im niekedy nerozumiem, najmä čo sa týka bezprostrednosti a vzájomnej úcty. Ale to už ide s dobou. Je to generačný problém. Niekde a niekedy sa pretrhla kontinuálna niť a ťažké je ju napojiť.
Aké sú podľa vás najdôležitejšie vlastnosti úspešného herca? Je potrebná aj dávka talentu, alebo sa môže hercom stať ktokoľvek koho hranie baví?
Najdôležitejšie danosti sú TALENT, pracovitosť, vytrvalosť, nezlomnosť a zdravé sebavedomie. Hocikto hercom nemôže byť. Najmä nie v dobrom divadelnom súbore.
Mnohí mladí ľudia - študenti divadlo navštevujú len v rámci školských akcií. Ako by ste dvomi - tromi vetami presvedčili mladého človeka, aby sa prišiel pozrieť do divadla na nejaké predstavenie aj vo svojom voľnom čase?
To, čo dá mladému človeku dobrá muzika, dobrá kniha, dobrý film, dobrá zábava-diskotéka, dobrý športový zážitok, to mu môže dať aj dobré divadlo. To znamená dobrý pocit, radosť zo života, uvoľnenie, ale v niektorom smere aj poučenie o tom, čo všetko sa živote deje, čo všetko sa v živote môže stať. A keď sa mu na prvý raz v divadle nebude páčiť, nech sa nenechá odradiť. Veď ani futbal, hokej, či diskotéka nemusia dopadnúť vždy dobre, nemusia sa mu páčiť a pôjde sa pozrieť znova.
Vaše deti sa na kariéru hercov nevydali. Nechceli ste z nich mať hercov?
Nie, nevydali sa hereckou cestou. Dcéra vyštudovala produkciu - manažment na VŠMU v Bratislave, produkčne zabezpečuje background firmy jej manžela, syn vyštudoval právo a pracuje v personálnej firme. Hercov som z nich nechcel mať, som rád, že ani oni nechceli. Že robia to, v čom sa cítia dobre.
Máte nejaké rady, odporúčania tipy pre mladých, možno aj budúcich hercov a herečky?
Treba žiť plnokrvne. Netreba sa báť ani omylov, netreba sa báť zariskovať. Čím viac má človek „nažité“, čím viac skúseností má, tým má pevnejšiu pôdu pod nohami. To všetko treba oprieť o vzdelanie a pracovitosť. A netreba byť drzý, arogantný „horenos“, špekulant, zlodej a podvodník. K dobrému materiálnemu zabezpečeniu sa dá dostať aj férovo. S čistým svedomím sa spí ľahšie.
