Asi každý mladý človek má nejaké plány do budúcna, týkajúce sa budúceho zamestnania. Aké boli tie vaše?
Jedno som mal od začiatku úplne jasné: budem robiť iba to, čo ma bude baviť. Na vysokú školu som šiel len preto, aby som nešiel na vojnu. Nevedel som si totiž predstaviť, že by som proti niekomu zdvihol zbraň. Po skončení inžiniera som bol dva roky na podpore a cvičil som na gitaru. Mama šla do práce, ja som vyšíval stupnice. Mama sa vracala z práce, ja som sedel a stále hral na gitare. Občas mi nadávala, bola smutná, no ja som jej vravel, že nebudem robiť konštruktéra, že by ma to nebavilo. Bral som iba príležitostné brigády, aby som mal na jedlo a pivo. Až po dvoch rokoch sa mi naskytla práca v rádiu Rebeca, kde som robil zvukára a po ôsmich rokoch skončil ako technický riaditeľ. Práca so zvukom ma nesmierne bavila, však som bol amatérsky muzikant, takže tu ponuku som zobral všetkými siedmymi.
Naplnili sa resp. napĺňajú sa tieto vaše plány?
Áno, stále robím iba to, čo ma baví. Píšem knihy, básne, cestujem, fotím, píšem teda aj cestopisy, vydávam iným autorom knihy. A stále mám aj e-shop pre mladých, www.hiraxshop.sk kde som neustále v spojení s hudbou, lebo je to shop plný tričiek, topánok, CD-čiek, nášiviek, odznakov - jednoducho všetko, čo sa spája s hudbou. Radím aj ľuďom, že ich miesto je tam, čo robia s láskou :-).
Myslíte si, že sú momentálne na Slovensku vytvorené také podmienky pre mladých ľudí, ktoré im umožňujú robiť, to čo ich naozaj baví? Je totiž veľa nezamestnaných mladých ľudí, ktorí vyštudujú odbor, ktorý ich baví, no nenájdu v ňom žiadne uplatnenie. Čo v tom prípade?
Keď som skončil školu ja, bola nezamestnanosť 20%, teda skoro dvakrát tak vyššia, ako je teraz. A čo robiť, keď človek vyštuduje niečo, čo ho baví a nemôže nájsť uplatnenie? Veriť a počúvať svoje srdce. Ono vždy nájde alternatívne riešenie, lebo každý človek má viacero cieľov, nielen jeden úzko vyšpecifikovaný. Treba pozitívne myslieť, skúšať všetky dvere, jedny sú vždy správne a dovedú nás k vytúženému. A treba si všímať, čo "nedobré" sa nám opakuje, aby sme vedeli opraviť skryté mechanizmy fungujúce v nás. Sledovať súvislosti, spoznať sa.
Ľudia sa často odvolávajú na nedostatok času, aby vyskúšali niečo nové. Ako si vy organizujete čas pri toľkých aktivitách, ktoré ste spomenuli? Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Ukladám si veci podľa dôležitosti, to áno, ale zasa u mňa platí pravidlo, že každé ráno sa rozhodnem, čo budem počas dňa robiť - teda, či pôjdem na firmičku riešiť HIRAX Shop, alebo si pôjdem písať a budem tvoriť. Mám pevne stanovené aktivity - každý pondelok chodím hrávať s kamošmi futbal a to rovno spájam so zavážaním dvojročnej Sárky k mojej mamine. V stredu poobede mám zasa skúšku s mojou pagan metalovou kapelou Ramchat (www.facebook.com/ramchatband). Vo štvrtok mám prednášky, takže poobede idem na otočku nejaké slovenské mesto. Ráno a večere, ako celé víkendy venujem rodine, lebo máme dve maličké deti a to je jednoducho láska :-) Koncerty s RAMCHAT hráme poskromne – tak raz za dva mesiace, takže víkendy si plánujeme so ženou. Teraz koncom apríla som ukončil prednášky, ktoré začnú až v septembri s vydaním druhému dielu Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie a súvislosti.
Vaše knihy, resp. príbehy v nich, pomáhajú a inšpirujú mnohých čitateľov. Kde beriete inšpiráciu pre vaše príbehy vy?
Inšpiráciu beriem z môjho života, ako aj zo života iných, ktorí sa ku mne utiekajú o pomoc. A samozrejme zo všetkého, čo vidím a vnímam. Život je farebný, stačí otvoriť oči :-).
Ak by ste mali odporučiť jednu z vašich kníh pre mladého človeka, ktorá by to bola a prečo?
Určite Príbeh muža. Je to podľa mňa najsilnejšia vec, akú som kedy napísal. Rozoberá problém alkoholizmu, kde hlavný hrdina príde o všetko, ale potom zdvihne hlavu a zvíťazí. Ale čitatelia si pochvaľujú aj debut Raz aj v pekle vyjde slnko, romantickejšiu Sekundu pred zbláznením, jednoduché Plynutie, motivačné Nauč ma umierať či moderne napísaný román 666 anjelov.
Precestovali ste veľký kus sveta, no napriek tomu ste sa vrátili vždy späť na Slovensko. Nikdy ste neuvažovali nad tým, že by ste zostali bývať za hranicami?
Nie nikdy. Slovensko je jedna prekrásna krajina. Keby som necestoval, nikdy by som si neuvedomil, akej sa mi dostalo cti, že som sa narodil na Slovensku. A to isté platí aj na otázku, prečo som nikdy neodišiel do Bratislavy, kde by som bol "bohatší". Lenže silu Turčianskej kotliny nedokáže vynahradiť žiaden peniaz. Je to sila kopcov, ktoré ľudí nabíjajú.
Čo vám dalo cestovanie? Je podľa vás cestovanie pre kohokoľvek resp. komu by ste ho určite odporučili vy?
Všetkým tým, ktorí cítia, že chcú a majú cestovať. Aj keby teraz na to nemali prostriedky. Stačí chcieť a všetko sa stane. A potom tým, ktorým rodičia postrihali krídla, teda im stále hovorili, akí sú nemožní, slabí a nikdy nič v živote nedokážu. Prípadne tým, ktorým "bohatí" rodičia nosili všetko na zlatej tácke - dávali im veľa peňazí, darovali auto, zaplatili predraženú ale „the best“ školu. A tým ich spravili slabými.
Cestovanie naučí človeka zodpovednosti, rozhodnosti, zosilní odvahu a silu človeka, dá nadhľad, človek pochodí, že ako Slováci riešime blbosti, že sme v skutočnosti bohatí a veľmi málo málo ďakujeme.
Ako vnímate súčasnú mladú generáciu na Slovensku. V čom vidíte ich potenciál, v čom by ste im poradili sa zlepšiť a na čo sa zamerať?
Vnímam ju dobre - ako energickú, revolučnú, zdravo drzú, srdcovo otvorenú, ako vlnu duší, ktorí majú pochovať staré a zrodiť nové. Krajšie, láskavejšie, jemnejšie. Mladí ľudia sami pochopia, že ich rýchlosť ich brzdí, množstvo elektroniky a chemického jedla im škodí, obchodné domy ich unavujú a príroda dobíja. Je to otázka času, kedy otvoria oči a pochopia celý Matrix, ktorý ich obklopuje. To oni ho rozbijú...
FB: https://www.facebook.com/pavel.hirax.baricak
HIRAX SHOP: http://www.hiraxshop.sk
RAMCHAT: https://www.facebook.com/ramchatband
