Pred založením startupu Staffino, ste vyskúšali počas štúdia aj nejaké brigády?
Samozrejme. Do Bratislavy som prišiel v lete 2002 so 120 korunami vo vrecku, za ktoré som si zaplatil ubytovanie na Mlynoch na pár dní. A zamestnal som sa ako redaktor - elév v jednom časopise. Tam som však zarábal v tom čase iba 4000 korún, tak som každé popoludnie z roboty frčal na brigádu. A tých som mal dosť. Robil som v tlačiarni pri sekačke, v supermarketoch či stavebných centrách. Super skúsenosť bolo aj robiť podomového predavača v Londýne.
Dnes sa stále viac hovorí o vysokoškolákoch bez praxe, ktorí majú len malú šancu sa po absolvovaní školy zamestnať. Ako vnímate vy potrebu získavania praxe už počas štúdia? Myslíte, že je pre študentov dostatok možností získavať prax už počas štúdia?
Medik alebo fyzik si to asi dovoliť nemôže. Sú školy, kde vedomosti získane horlivým štúdiom sú nenahraditeľné. Ale my, ktorí sme študovali komunikáciu, si to dovoliť môžeme. Ja som sa plánovane zamestnal už po ukončení prvého ročníka na vysokej škole. Na plný úväzok. Nebolo mi vždy veselo. Študoval som v Trnave, kde som mal aj internát a robil som v Bratislave. Spolužiaci chodili po večeroch často na žúrky, ja som v noci písal seminárky alebo extra zadania, čo som dostal od pedagógov za to, že som nemusel absolvovať všetky prednášky. Vstával som o piatej ráno na vlak, späť som sa vracal až neskoro večer. Niekedy som dokonca musel otočiť Bratislavu aj 2x za deň, keď bol poobede dôležitý seminár či zápočtovka.
Prax počas školy je pre odbor komunikácie obzvlášť nevyhnutná. Alebo presnejšie, dokáže človekovi dať veľký náskok. Keď som končil školu, bol som marketingový riaditeľ vydavateľstva, kde som začínal. Mal som skvelú východiskovú pozíciu. Ostatní spolužiaci si hľadali robotu, ja už som mal kariéru rozbehnutú. Ako Nebratislavčan som si za 4 roky vybudoval sieť cenných kontaktov. S niektorými z nich spolupracujem dodnes. Získal som skúsenosti, robil som pod vedením skvelých ľudí, ktorých prvé rady z praxe si vážim.
Kedy sa vám podarilo nájsť prvé trvalé zamestnanie? Kde to bolo a na akej pracovnej pozícii? Ako ste ďalej postupovali v kariére?
Začínal som ako redaktor - elév. Šéfredaktor Vilo Raček si všimol môj záujem, a tak mi dával viac a viac zodpovednosti. Už zakrátko som bol redaktor na trvalý úväzok s dôverou spracovávať aj novinársky lukratívnejšie témy. Stretol som sa s vynálezcom prvého mobilného telefónu, bol som vysielaný na reportáže do zahraničia, bez skúsenosti v branži som sa dostal k automobilistickej žurnalistike. To bolo extra praktické, zapožičané testovacie autá mi umožnili rýchlejší presun medzi prácou v Bratislave a školou v Trnave.
Keď som mal žurnalistiky dosť a chcel som odísť z vydavateľstva, ponúkli mi pozíciu na marketingu. Tam som pričuchol k reklame. Zapáčila sa mi, preto som sa rozhodol začať znova od nuly v reklame. Ako textár junior v agentúre WLB. Tam som pracoval opäť v tíme super ľudí priamo s lídrami agentúry. Vypracoval som sa až na kreatívneho lídra nášho tímu.
V tom čase som sa spolu s Igorom Brossmannom a Andrejom Kiskom spolupodieľal na založení systému DOBRÝ ANJEL. Veľmi sa mi páčil, aj preto som odišiel z agentúry a naplno som sa rok venoval marketingu pre tento skvelý charitatívny systém.
Keď už DOBRÝ ANJEL fungoval naplno, zbalil som sa, predal auto a odišiel som do Londýna. Opäť od nuly. Angličtinu som sa učil ako podomový predavač. Bola to asi najvzácnejšia skúsenosť v mojom živote plná nečakaných zážitkov. Až kým som nezaklopal na dvere majiteľovi jednej londýnskej agentúry. Nechal som mu moju vizitku s portfóliom prác. Po týždni sa mi ozval a ukázal mi kampaň, na ktorej robia. Povedal som, že vymyslím lepšiu. To ho zaskočilo, ale dal mi šancu. Moje nápady sa mu páčili a namiesto peňazí na ruku som si vypýtal robotu v jeho agentúre. A tak som zasa skončil v reklame. Ale v Londýne s mojou lámavou angličtinou.
Po čase som si uvedomil, že ako nie native speakrovi sa mi bude reklama robiť jednoduchšie na Slovensku. Vrátil som sa preto domov. A po roku v Istropolitana Ogilvy a Zaraguza Digital sme s kolegom Ivanom Dvoranom založili vlastnú agentúru THIS IS LOCCO, ktorá narástla na 15 ľudí a pracuje pre značky ako Siemens, Sberbank, Liptov či Aupark.
Išlo o spontánne rozhodnutie založiť startup Staffino alebo to bol dlhšie plánovaný koncept?
V našej agentúre THIS IS LOCCO sme za posledné dva roky pracovali pre veľa startupov. Veľa strategických a technologických, dizajnových aj komunikačných prác sme urobili pre Diagnose.me. Od grafiky loga a webu, stratégie navigácie až po architektúru web a prezentačné videá. Okrem toho sme pracovali pre Datamolino, MiniFaktúru či Fishtor.
K vytvoreniu Staffina nás inšpirovali dva zážitky v krátkom čase. Extrémne pozitívna a extrémne nepríjemná skúsenosť s personálom. Boli sme na nákup v obchode s oblečením. Predavačka bola skutočne nepríjemná a otrávená, bez záujmu o nás. Keďže máme tento obchod radi, chceli sme dať majiteľom vedieť, akých ľudí zamestnávajú. Žiaľ, na internete sme mali problém najskôr nájsť stránku obchodu. A už vôbec sme sa nevedeli preklikať ku kontaktu na manažéra, či majiteľa obchodu.
V druhom prípade sme stretli tak skvelého predavača, ktorý si famózne dokázal spriateliť päť nahnevaných čakajúcich zákazníkov v obchode s poddimenzovanou obsluhou. Nezvykneme dávať sprepitné v obchode. Objímať predavača tiež nie je asi veľmi namieste. Ale chceli sme dať majiteľom vedieť, akého vzácneho človeka majú a že si zaslúži odmenu.
Vtedy nám to napadlo. Čo keby existovala aplikácia, ktorá mi zobrazí tvár personálu kdekoľvek prídem. A jedným či dvoma štuchnutiami sa viem spojiť s majiteľom a povedať mu, či som bol spokojný alebo sklamaný z jeho obsluhy a servisu.
Ako by ste dvoma, troma vetami opísali, čo robí Staffino?
Staffino umožňuje majiteľom prevádzok zbierať personalizovaný feedback na konkrétnych členov personálu. Feedback je okamžitý, prevádzkar má možnosť zákazníkom odpísať, situácie riešiť, nastavovať viditeľnosť feedbackov a sledovať progresívne štatistiky výkonnosti personálu. Prevádzkar cez Staffino môže navyše komunikovať priamo so zákazníkmi a budovať si ich lojalitu.
Staffino skvalitňuje zákaznícky servis vďaka neustálemu motivovaniu a oceňovaniu najlepších členov personálu a upozorňovaniu na nedostatky priamo od zákazníkov. Pozitívny alebo negatívny feedback od zákazníkov vidia manažéri prevádzok real-time, čo im umožňuje efektívne meniť ich prístup k zákazníkom a zlepšovať sa.
V akej fáze sa momentálne nachádzate? Je možné sa s vašim produktom už aj niekde stretnúť a vyskúšať si ho?
Do hodnotiaceho systému Staffino sa registrovalo už asi 450 prevádzok. Na Slovensku ho používajú mnohé reštaurácie, ktoré patria medzi TOP30, fitcentrá, obchody, tanečné školy či kuriérska služba. Aplikácia však okrem domácej pôdy budí obrovský záujem aj v zahraničí. Hodnotenia zbierajú prevádzky v Česku, Írsku, Juhoafrickej republike, Nemecku a ďalších 14 krajinách.
Aplikácia zaujala aj startupový akcelerátor Wayra a najnovšie presvedčila porotu na slovenskom StartupAwards, že si zaslúži prvé miesto v kategórii Digital, a tiež post hlavného víťaza celej súťaže. Staffino má pred sebou veľkú budúcnosť, počas ktorej môže významne zlepšiť služby zákazníkom na svete.
Čo vám okrem víťazstva priniesla súťaž StartUp Awards 2014?
Publicitu a stretnutia so zaujímavými ľuďmi, nových zákazníkov a používateľov.
V čom vy vidíte najväčšiu výhodu startupov?
V možnosti splniť si svoju túžbu robiť to, čo nerobí nikto. Urobiť si z koníčka živobytie. V dynamiku kolektívu, prostredia, biznisu. V možnosti rýchlo urobiť veľa chýb a tým ich aj skôr objaviť a získať veľa poznatkov a skúseností.
Kde vidíte Staffino o 5 - 10 rokov?
V každej prevádzke, kde majiteľom záleží na kvalite obsluhy. Nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete.
Viete si predstaviť, že by ste boli niekedy v budúcnosti opäť zamestnancom?
Nie, už si to nedokážem predstaviť. Odkedy som začal podnikať, neexistuje pre mňa pracovný deň. Baví ma čo robím, každé ráno vstávam do práce s nedočkavosťou. Nepoznám pocit „musím“ alebo „treba“. Odkedy sme na vlastnej nohe, všetko ma baví viac. Cítim slobodu a zároveň zodpovednosť, dať čo najviac slobody a šťastia aj ľuďom, ktorí s nami pracujú. Chceme, aby pre našich ľudí bola práca čo najpríjemnejšia.
Máte nejaké tipy a rady, ktoré by mohli pomôcť mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú o začatí podnikania alebo založenia nejakého startupu? Prečo by to mali skúsiť? Na čo si dať najväčší pozor?
Odhodlanie, tvrdá práca, pokora a nadšenie. Vždy urobte viac, ako sa od vás očakáva. A nezabudnite, vôľa je silnejšia ako talent.
