Ako sa zrodil nápad odcestovať?
Inšpirovalo ma sledovanie videí jedného mladého Američana, čo prešiel celú Ameriku motorkou. Po maturite som si kúpil vlastnú a odišiel som do Švajčiarska.
Keď som sa vrátil, potreboval som motorku opraviť a vymeniť súčiastky, tam som zohnal chalana v Trenčíne, ktorý mi ju dal dokopy. Tak som spoznal parťáka s rovnakou úchylkou cestovať na motorke. Ostatné cesty sme už podnikali spolu a vždy sa niekto pridal.
Opíš nám vašu prvú spoločnú cestu, ktorú ste absolvovali. Aké to pre vás bolo?
Prvá cesta so skupinou bola do Rumunska. To bolo ešte také formálnejšie, keďže sme sa ešte toľko nepoznali. Bol to výlet na 5 dní. No, ak s niekým tráviš 24 hodín denne a 5 dní v kuse, rýchlo sa spoznáte. Odvtedy sme veľmi dobrí kamaráti.
Aká bola cesta do Švajčiarska, ako tvoja prvá?
Začalo to obrovským nadšením, ale prvú noc sám na motorke ďaleko od domu.. no menšia depresia ma chytila. Potom sa to každým dňom zlepšovalo až som sa nechcel vrátiť domov vôbec.
Nemal si strach? Čo ťa najviac na cestách zaskočilo?
Nemal. Tešil som sa aj keby sa niečo pokazí. Je to dobrodružstvo a to je to, čo chcem. Najväčšie problémy sme si spôsobili sami svojou nerozvážnosťou a mládežníckou nezodpovednosťou. Ale koniec koncov, práve to boli tie najväčšie zážitky :D. Sem tam musíte trochu zariskovať. Inak, musím si zaklopať, som ešte nemusel riešiť nejaký väčší problém ktorý by mohol ohroziť výpravu.
Kde všade ste už boli a koľko vaše cesty tak v priemere trvali?
Najdlhšia cesta trvala 5 týždňov. Vybrali sme sa do Ázie- začínali sme Ukrajinou cez Rusko, Kazachstan, Uzbekistan, Tajikistan, Kyrgystan a naspäť.
Albánsko 3 týždne cez Chorvátsko, Bosnu a Montenegro. To sú asi naše najdlhšie cesty.
Kam až by si sa chcel dostať ?
Môj cestovateľský sen je Mongolsko. A určite si tam raz cestu aj naplánujem. Ale po poslednej skúsenosti z Albánska, kde sme jazdili viac menej off-road po trasách Trans Euro Trail.org, čo bol neskutočný zážitok, pretože som sa na motorke dostal na také miesta ako nikdy predtým, som sa rozhodol, že po týchto trasách prejdem celú EU.
No pre prežívanie krásy z jazdy a prírody nie je potrebné ísť moc ďaleko. Slovensko je skvelým zdrojom pre inšpiráciu a cestovanie. Najmä pre tých, čo si ešte netrúfajú na zahraničie a dlhšiu cestu.
Ako si cestu plánujete?
Ak cestu riešime prostredníctvom TET (trans euro trail), kde je cesta už naplánovaná. Samozrejme, keď som v danej krajine prvýkrát, naplánujem aj navštívenie miest, ktoré mňa osobne v danej krajine fascinujú.
Ako to je s dorozumievaním? Naučili ste sa aj nejaké nové slová, prípadne frázy?
S angličtinou som zatiaľ nikde nemal problém. Ale keďže jazdíme skôr na východ, tak pri najhoršom slovenčina a k tomu ruky, nohy.
Z každej krajiny sa naučím nejaké frázy, ale prvé slovo, čo sa musím vždy po domácky naučiť je ďakujem.
Existuje podľa teba nejaká príprava na tak dlhú cestu? Okrem formalít a základnej výbavy.
Moja príprava sa nelíši, či už idem z domu na motorke na 5 dní alebo na 5 týždňov. Čítam si o krajinách zaujímavosti, ale hlbšie do toho nejdem. Proste idem, riešim a nechám sa prekvapiť.
Teraz k tým formalitám - bola aj taká cesta, kde ste potrebovali víza alebo iné dokumenty?
Na Balkán sme potrebovali iba občiansky preukaz. Bolo to jednoduchšie aj po tejto stránke, pretože sme nemuseli riešiť formality a tým pádom sme si to viac užili.
Víza sme potrebovali hlavne do východných krajín. Ale kolega, čo bol s nami, už skúsený cestovateľ, vybavil všetko za nás. Ale museli sme to riešiť včas, ešte pred tripom.
Všetci ste veľmi dobrí kamaráti, no aj v takých prípadoch vie prísť ponorková choroba. Máš na ňu špeciálny liek? Alebo je len treba mať veľa trpezlivosti?
Najlepší liek na ponorku je vedieť jej predísť. Treba vedieť, že daný problém, nespokojnosť alebo aj výčitky voči správaniu sa člena kolektívu treba riešiť hneď. Nieje nič horšie ako držať niečo v sebe a kopiť to dokým to nevybuchne. Vznikajú tak zbytočné konflikty.
Čo by si na záver povedal brigádnikom a študentom, ktorí by chceli takúto cestu tiež absolvovať?
Čím skôr tým lepšie. Nestrácajte čas a cestujte. Získate tým nový pohľad na život a začnete si viac vážiť bežné veci, ktoré teraz možno beriete, ako samozrejmosť.
