Venuje sa témam komunikácie, marketingu, kreativity, produktivity a produktového manažmentu. Prinášame vám rozhovor o jeho prvých brigádach a začiatkoch pracovnej kariéry...
Aké boli vaše začiatky? Pred podnikaním boli aj nejaké brigády? Spomínate si na nejaký vtipný zážitok z nich ?
Brigádovať som začal hneď, ako to bolo možné – teda už počas strednej školy. Cez letné prázdniny som si privyrábal napríklad ako predavač v obchode s plastovými modelmi. Keďže modelárstvu som sa vtedy dosť venoval, bol to pre mňa celkom vysnívaný job. Neskôr som pracoval v stavebnej firme, ktorá prerábala byty. Bola to náročná manuálna práca, ktorá ma ale veľmi bavila. Páčilo sa mi, že najskôr sme museli značnú časť bytu zdemolovať, potom sme postupne stavali podľa plánu. Bolo krásne vidieť, ako sa postupne z totálneho bordelu vybudovalo niečo úplne iné, nové. Počas vysokej školy som mal brigád viac – od kancelárskej práce (HR oddelenie firmy Dell, či ako asistent v eventovej agentúre emotion) až po manuálnu (výstupná kontrola v Tower Automotive).
Na škole ste boli poctivý študent, alebo ste sa skôr venovali rôznym mimoškolským aktivitám?
S učením som nikdy veľký problém nemal. Na základnej škole som sa doma takmer neučil, problém som mal len s veľkou násobilkou. Vrásky na tvári mi ešte úplne na začiatku robilo aj malé písané „a“. Dodnes neviem prečo. :) Stredná škola už bola trošku o inom – sem-tam sa na vysvedčení vyskytla aj nejaká trojka, čo rodičom rozhodne radosť nerobilo. Ja som sa tým ale až tak netrápil. No a vysoká škola bola kapitola sama o sebe. :) Z troch, na ktoré som robil prijímačky, som sa dostal iba na jednu – a to „záložnú“. Študoval som Kvantitatívne metódy v ekonómii a podnikaní na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Toto štúdium ma vôbec nenapĺňalo – ani po obsahovej, ani metodickej stránke. Cítil som, že čas, ktorý do štúdia investujem, sa mi nevracia v podobe získaných znalostí, ktoré by som vedel neskôr v praxi zužitkovať. Preto som sa po troch rokoch štúdia rozhodol odísť a začal som pracovať. Počas týchto troch rokov som vždy pracoval, aktívne som sa venoval aj práci v študentskej neziskovke AIESEC.
Momentálne pracujete ako produktový manažér v spoločnosti Sygic. Čo konkrétne je náplňou vašej práce?
V skratke by sa dalo povedať, že z abstraktnej vízie vytváram za pomoci môjho tímu konkrétne produkty. Je to niečo, čo ma vždy bavilo – zhmotňovať nápady do výslednej formy. Konkrétne mám na starosti návrh serverových riešení, ktoré využívajú viaceré naše aplikácie. Okrem toho máme s tímom na starosti aplikáciu Speed Cameras by Sygic, ktorú sme vybudovali úplne od začiatku.
Angažujete sa aj v ďalších organizáciách. Jednou z nich je aj AIESEC Slovensko, kde ste členom dozornej rady. Čo pre vás znamená táto funkcia a prečo práve AIESEC?
V AIESEC som pracoval 5 rokov, z toho tri počas štúdia na univerzite. Táto organizácia pre mňa vždy bola chýbajúcim prepojením medzi štúdiom a praxou. Ešte ako študent som mal možnosť vyskúšať si viacero oblastí a nakoniec sa rozhodnúť pre tú, ktorá ma naozaj baví. Navyše som si vybudoval obrovskú sieť kontaktov po celom svete. Príjemným bonusom bolo cestovanie – okrem víkendových konferencií po celej Európe som tri mesiace žil a pracoval v Peru, čo bola fantastická skúsenosť, ktorá mi poskytla úplne iný pohľad na život.
Spomínal som vašu súčasnú pozíciu produktového manažéra, kde však začína vaša kariéra? Kde bolo vaše prvé zamestnanie a ako si naň spomínate?
Prvé zamestnanie bolo v start-upe CVO Group (aj keď vtedy sa to ešte nenazývalo start-upom). Pre divíziu CVonline, čo bola vlastne konkurencia pre Profesia.sk som robil account managera. V tíme boli len traja ľudia a CEO, takže sme sa naozaj museli obracať, aby sme zarábali. Navyše, konkurovať firme Profesia.sk, ktorá mala asi 95% podiel na trhu, tiež nebolo jednoduché. Naučilo ma to ale dravosti a neodbytnosti. Po niekoľkých mesiacoch sa mi naskytla možnosť pracovať pre PR agentúru Interel (neskôr sa premenovala na SEESAME Communication Experts), kde som zotrval takmer 5 rokov. Dá sa povedať, že tam naozaj začala moja kariéra. Od vtedajších kolegov a klientov som sa naučil takmer všetko, čo dnes viem.
Mnoho mladých ľudí sa pýta, kde a ako sa najviac oplatí hľadať dobré zamestnanie? Ako to bolo u vás? Bolo ľahké hľadanie si práce už popri štúdiu resp. po jeho absolvovaní?
V čase, keď som začínal kariéru, bolo nájsť prácu veľmi jednoduché. Aspoň sa mi tak zdalo. Spočiatku som využíval stránky pracovných portálov, neskôr mi už stačilo popýtať sa známych. Do Sygicu som už bol headhuntnutý. Aktuálne dostávam nové ponuky zhruba každý týždeň, takže o prácu sa nebojím. Podstatné je vybrať si oblasť, v ktorej by som chcel pracovať a ďalej sa v nej vzdelávať. Ak mám firmu, v ktorej by som chcel pracovať, musím byť neoblomný a ukázať, čo im môžem priniesť, prípadne v čom som lepší, ako ostatní kandidáti. Vytrvalosť je asi najdôležitejšia vec, ktorou sa človek musí vyzbrojiť.
Boli ste rečníkom na viacerých konferenciách a prednáškach. Akým témam sa obyčajne na konferenciách venujete?
V súčasnosti sa už konferenciám venujem menej. Občas ich však chodím moderovať, čo ma ešte stále baví. Počas môjho pôsobenia pre Etarget som absolvoval množstvo konferencií (či už ako rečník alebo účastník) po celej Strednej a Východnej Európe, takže to už pre mňa nie je také atraktívne. Preto sa zameriavam maximálne na prednášky pre neziskové organizácie. Venujem sa najmä témam komunikácie, marketingu, kreativity a produktivity. V neposlednom rade zvyknem hovoriť aj o produktovom manažmente, ktorý je na Slovensku ešte stále veľmi málo populárny.
O manažéroch sa hovorí že majú veľmi málo voľného času. Je to tak aj u vás? Máte čas na nejaké hobby?
Každý má času rovnako – 24 hodín denne. Ide len o to, ako si ho zadelí a ako produktívne ho dokáže stráviť. Preto sa snažím, aby som v práci netrávil príliš veľa času, ale na druhej strane ho trávil maximálne produktívne. Štandardne pracujem asi 10 až 12 hodín denne. Okolo deväť hodín v práci, potom sa idem venovať sebe, mojim kamarátom a rodine. Neskôr večer sa ešte na pár hodín k práci vrátim. Trikrát do týždňa cvičím – podľa sezóny striedam vzpieranie, beh a crossfit. Zbožňujem varenie a cestovanie, ktorým venujem dosť veľa času. Sem-tam si ešte nájdem chvíľu na počítačové hry, filmy, či hudbu.
V istom období ste boli aj freelancerom. V čom vidíte z vlastných skúseností výhody a nevýhody takéhoto druhu práce?
Hlavná výhoda vyplýva z názvu – voľnosť. S tou ale prichádza aj zodpovednosť a dosť veľa stresu. Pre mňa osobne tento druh práce nie je ideálny. Mám rád relatívne stabilný tím, s ktorým môžem pracovať dlhodobo. Závisí to ale asi aj od charakteru práce. Keď som sa venoval komunikácii, bolo to fajn – v podstate som bol akási agentúra. V súčasnosti by som si to už ale nevedel predstaviť.
Pomerne zákernou otázkou personalistov na pohovore býva otázka, kde sa vidíte tak o 5 rokov, či 10 rokov? Ako by ste teraz odpovedali vy na túto otázku ? :-)
Podľa mňa je tá otázka pomerne hlúpa a nerád ju na pohovore dostávam. :) Niekedy ani poriadne neviem, čo budem robiť o týždeň, nie to ešte o 5, či 10 rokov. Takéto úvahy sú preto pre mňa nezmyselné a nevenujem im veľa času a nechávam to voľne plynúť. Mojim dlhodobým cieľom však je stať sa najlepším produkťákom. A keď to dosiahnem, tak si otvorím vlastnú reštauráciu. :)
Čo by ste odkázali, či odporučili mladým ľuďom – študentom, absolventom, ktorí si hľadajú brigády, trvalé zamestnanie alebo rozmýšľajú nad vlastným podnikaním?
Je jedno, čo robíte a kde to robíte. Robte však vždy to, čo vás baví a pracujte s plným nasadením. A netrápte sa tým, kam sa chcete dostať o 5, či 10 rokov. ;)
