Vyštudovali ste Lekársku fakultu v Martine a neskôr v Bratislave. Ako si spomínate na študentské časy na vysokej škole? Mali ste počas štúdia aj nejaké brigády, či pracovné stáže?
Ja som študoval Lekársku fakultu len raz: prvé dva ročníky v Martine a potom až do promócie v Bratislave. V tom čase boli na jeseň povinné zemiakové brigády, lenže ako reprezentant Česko-Slovenska v plávaní som mal individuálny študijný plán a počas brigád bola príležitosť viac trénovať bez toho, aby som vynechával školu, takže som vynechával brigády. Ale myslím, že všetky zemiaky som pozbieral ešte na základnej škole! :-) Už v piatej triede nás vyložili každé ráno za hmly z autobusu na poli a zbierali sme tú „socialistickú“ úrodu namiesto školy aj 3 týždne. Na vysokej škole som absolvoval množstvo stáží a pracoval som aj ako ošetrovateľ na gynekológií.
Bolo pre vás povolanie lekára odjakživa jasnou voľbou?
Nie. Ako malý chlapec som chcel byť smetiarom, predsa! :-) A potom gitaristom.
Prečo ste sa zamerali práve na oblasť zdravej výživy a stravovania?
Pochopil som, že výživa ovplyvňuje zdravie najviac zo všetkých faktorov, ktoré pôsobia na naše zdravie a začalo ma to všetko baviť. Fascinuje ma nielen svet okolo nás, ale aj mikrosvet – úroveň buniek a molekúl. Stále je to obrovské dobrodružstvo!
Otázke zdravej výživy a trendom v oblasti zdravého stravovania sa venujete už viac ako 20 rokov. Je podľa vás stále čo objavovať v tejto oblasti?
Výskum pokračuje priam neuveriteľne rýchlo, hlboko a stále ďalej a ďalej. Objavujú sa nové súvislosti, nové molekuly, nové procesy, nové gény... Ale aj potvrdzujú staré pravdy.
Ste autorom, či spoluautorom mnohých publikácií o zdravej výžive. Viaceré z vašich kníh sa stali na Slovensku bestsellermi. Čomu pripisujete tieto úspechy? Myslíte si, že to môže byť aj tým, že Slováci chcú žiť naozaj zdravo?
Verím, že ľudia chcú žiť zdravšie. Azda chápeme, že život je obrovský dar a že zdravý človek dokáže využiť svoj život lepšie a viac než človek, ktorého zavčasu zložia zbytočné a vážne choroby. Snažím sa písať zrozumiteľne a snažím sa tiež využívať všetky talenty, ktoré som v sebe objavil.
Pravidelne vás môžeme vidieť aj v televízií, kde už dlhé roky radíte ľuďom v oblasti zdravej výživy. V čom je pre vás zaujímavá práca pred kamerami? Ako ste sa vlastne dostali k možnosti pracovať v televízii?
V roku 1990 som robil s pani Milenou Čeganovou prvý rozhovor pre (vtedy) Slovenský rozhlas a krátko na to sme začali vysielať rôzne rozhlasové cykly, ktoré trvali skoro 10 rokov. V roku 1993 ma Karol Ježík, vtedajší šéfredaktor denníka SME oslovil s ponukou na spoluprácu a tak som sa dostal aj k písaniu – pre víkendovú prílohu SME som písal seriál, ktorý trval 3 roky. Keď som vo februári 1997 urobil prvý rozhovor pre Teleráno Televízie Markíza, dostal som vzápätí ponuku na pravidelnú spoluprácu, ktorá trvá doteraz. Tieto tri mediálne formy – rozhlas, tlač a televízia – sú síce úplne odlišné, ale to je pre mňa práve zaujímavé, žiadny stereotyp! Stačí veľa vedieť, stále študovať, dokázať o tom hovoriť či písať a mať takú primeranú dávku exhibicionizmu – ak vám niečo z toho chýba, kamera to vidí, mikrofón počuje a čitateľ odhalí :-)
Je celkom bežné, že ľudia pred prácou len zriedkakedy raňajkujú. Ráno začínajú kávou, ktorá je do obeda ich jedinou stravou a nápojom zároveň. Máte nejaké odporúčanie na nejaké zdravé a hlavne rýchle raňajky, ktoré by sme si mali dopriať každý deň?
Nájdite si raňajky, ktoré vám vyhovujú a raňajkujte :-) Nebudem dávať recept, pretože ho opakujem už roky a nájdete ho v mojich knihách alebo na našej stránke www.akv.sk. Dôležitá správa: nie všetci ľudia musia raňajkovať ovsenú kašu – aj raňajky na slano môžu byť veľmi zdravé a hodnotné. Avšak človek, ktorý má už na raňajky iba lacné výhovorky zaliate hustou lenivosťou, sa zvyčajne ďaleko v živote nedostane.
Ako v súčasnosti vyzerá váš bežný pracovný deň (aj z pohľadu stravovania:)?
Mám veľmi veľké a výdatné raňajky. V poslednej dobe aj každodenný a chutný obed v príjemnej spoločnosti :-) Večeriam zvyčajne veľmi ľahko a málo. Každé ráno 15 minút intenzívne cvičím a párkrát týždenne večer behám alebo kráčam do kopca na páse, 2- až 3-krát týždenne hrám tenis, v zime trochu menej. Ešte spím, jasné, ale inak práca zaberá všetok ostatný čas – plánujem však konečne ubrať plyn.
Pracujete radšej cez deň alebo v noci?
Cez deň riešim klientov a business, tvorivý duch sa hlási v noci... No keď po nociach píšem knihu, nie som schopný cez deň riešiť všetkých klientov, takže mávam iný režim. Po novej knihe Plán B sa však cítim dosť vypísaný a unavený, takže nejaké ponocovanie (pracovné, haha!) mi teraz nehrozí.
Čo máte najradšej na práci, ktorú robíte? Ste radi, že ste si zvolili práve toto povolanie?
Milujem to, čo robím! Baví ma to a som za to Bohu nesmierne vďačný. Želám to každému človeku! Fascinuje ma štúdium nových poznatkov, rád robím prednášky, besedy, rád píšem a komunikujem. Knihy sú samostatná kapitola: som nielen autor, ale aj producent – je to pre mňa obrovská skúsenosť, adrenalín aj naplnenie! A keď prídu okamihy, keď sa mi nič nechce (vy to nepoznáte?), vychutnám si to, lebo viem, že o chvíľu príde ďalší podnet, ďalší nápad a ďalšie dobrodružstvo.
Čo je naopak to najťažšie, na čo by sa mali pripraviť mladí začínajúci lekári?
Strážiť si ideály. Nedať si ich ukradnúť! Veľmi ťažká vec v tejto krajine, kde vás kedykoľvek a za čokoľvek stádo cynikov zahádže čiapkami...
Máte nejaké rady, tipy, odporúčania pre mladých, ktoré napríklad pomáhali vám, v študentských časoch a neskôr aj na začiatku pracovnej kariéry?
Som naozaj vďačný za život a za to, čo môžem robiť. Snažím sa to robiť najlepšie ako viem a snažím sa byť dobrým človekom. Nie som dokonalý, ale aspoň už viem, čo dokážem a čo nie. Tých, ktorí mi nadávajú, nepočujem a tým, ktorí ma upozornia na chybu, hovorím „Ďakujem“. A veľmi sa mi páči jeden bonmot Ronalda Reagana: „Neverím v osud, ktorý nás postihne, nech urobíme čokoľvek. Verím však v osud, ktorý nás postihne, ak neurobíme to, čo urobiť treba.“
