Oblasti s najväčším rizikom
Väčšina z nás sa zaraďuje do dvoch skupín, čo sa týka komunikácie s ľuďmi, a to sú extroverti, ktorí nemajú problém nadviazať kontakt alebo byť v spoločnosti ľudí a introverti, ktorý radšej vyhľadávajú samotu a pokoj.
Za najrizikovejšie povolania v ktorých môžu pracovníci trpieť syndrómom vyhorenia sú najmä povolania spojené s prácou s ľuďmi.
Ide hlavne o zdravotníctvo, kde vidíme ľudí trpieť prípadne niekedy príde k tomu najhoršiemu. Lekári a zdravotné sestry, ktoré sú často emočne vyčerpané z riešenia problémov pacientov a investovania veškerej svojej energie. Syndróm sa u nich prejavuje veľmi často.
Ďalšou rizikovou skupinou sú pracovníci z oblasti školstva. Všetci sme chodili do školy a úprimne položme si ruku na srdce, správal sa každý z nás vždy vzorne? Puberta je neodmysliteľnou súčasťou každého života, no a naše výlevy nálad si odnesú, či už naši rodičia ale aj naši učitelia. Po rokoch sa to môže odraziť na ich zdraví a prejaviť aj v podobe syndrómu vyhorenia.
Administratívne činnosti, sú tiež veľmi zahltené pracovníkmi trpiacimi vyhorením. Ide najmä o stereotypnú činnosť v ktorej zamestnanci po čase prestanú vidieť zmysel. Administratíva býva často stresujúca najmä kvôli množstvu úkonov a času.
Kto najčastejšie podlieha vyhoreniu?
Za osobu, ktorá má najväčšiu tendenciu prepadnúť vyhoreniu pokladáme takú, ktorá je svojej práci príliš oddaná, nevie si od nej oddýchnuť a nevidí vo svojom živote v podstate nič iné. Osoby, ktoré pracujú príliš a sú ochotné sa ostatných vecí vzdať v prospech práce. V našich životoch by mal panovať balance, a teda práca by mala byť odlíšená od nášho osbného života, už pre naše vlastné dobro.
Osoby, ktoré nemajú iné ambície ako tie pracovné. Náš život by mal znamenať viac, ako len práca a práca. baví ťa šport? Staň sa v ňom dobrým, píš blog, nájdi si záujmy, ktoré ťa niekam posunú aj mimo pracovnú pozíciu.
5 príznakov, že začínaš trpieť vyhorením
-
Snažíš sa urobiť všetko sám - nedôveruješ druhýn, nakoľko si myslíš, že v tvojej práci nemôže byť niekto rovnako alebo viac kompetentný a považuješ sa za nenahraditeľného.
-
Zabúdaš na seba a svoje potreby - prácu pokladáš za prvoradú a slovo “oddych” pre teba prestalo dávať zmysel.
-
Zmeny správania - už nie si ten pohodový kolega, ako predtým. Rozhovorom sa vyhýbaš a uzatváraš sa do seba. Akýkoľvek pokus o konverzáciu zamietneš alebo prejavuješ kritiku a neznášanlivosť.
-
Prázdno - túžiš po zmenen, no si tak emočne vyčerpaný, že sa ju bojíš urobiť, možno v tom dokonca nevidíš zmysel.
-
Depresia - cítiš sa ako na bode mrazu. Nič nefunguje, necítiš sa byť potrebný a ani chcený. Pocity zmyslu pracovať vymizli a nevidíš cestu von.
Prevencia
- Sebapoznanie je dôležitou súčasťou prevencie vyhorenia, nakoľko nás učí trpezlivosti, vnímať svoje emócie a uvedomovať si keď sa s nami niečo deje.
- Vzdelávať sa je veľmi praktické. Získať vedomosti z rôznych oblastí nám pomôže rozšíriť si obzory a spracovávať informácie efektívnejšie.
- Aby sa však predišlo syndrómu vyhorenia mnoho odborníkov odporúča zapracovať najmä na jednej vlastnosti. Je ňou empatia, učí nás naslúchať druhým a prežívať s nimi to dobré ale aj to zlé.
